Partnerovi pri sexe odhyznú hlavu a má to svoju logiku. Adrián Purkart nám prezradil tajomstvá modliviek
Atraktívny hmyz dnes stretnete aj vo výške tisíc metrov nad morom.
Samičke totiž tento kanibalský kúsok zabezpečí dostatok živín a energie na nakladenie potomstva. Po kopulácii sa s výrazne väčším bruškom plným vajíčok zvykne vyhrievať na slnečných miestach, vďaka čomu padne okoloidúcim ľahko do oka, a to aj napriek tomu, že sa v prírode výborne maskuje.
Hoci má modlivka v slovenskom názvosloví zelenú farbu, môžeme ju nájsť aj v hnedom prevedení. Nenechajte sa zmiasť – vždy ide iba o jeden a ten istý druh. „Pokiaľ je modlivka stará, jej celkové sfarbenie sa nemení, na tele a krídlach jej však môžu pribudnúť tmavé škvrny a poškodenia,“ ozrejmuje Purkart pre Dobré noviny.
Až do tisíc metrov nad morom
Dnes už modlivky, inak teplomilné živočíchy, osídľujú väčšie územie Slovenska ako kedysi. Môže za to klimatická zmena, v dôsledku ktorej sa treskúce zimy postupne zmierňujú. „Vďaka tomu sa za posledných 40 rokov dokázali rozšíriť od južného Slovenska prakticky na celé naše územie, a to až do nadmorskej výšky takmer 1 000 metrov nad morom. Je neuveriteľné, ako rýchlo sa táto zmena udiala. Ak aj príde z času na čas tuhšia zima, dokážu ich vajíčka (ootéky) prežiť najskôr v okolí ľudských stavieb, kde je vždy o čosi teplejšie než v okolitej prírode,“ vysvetľuje Adrián, ktorý ich výskyt na Slovensku pilne monitoruje.
„Slovensko má pre náš výskum úžasnú členitosť, vďaka ktorej dokážeme sledovať, do ktorých dolín a kotlín sa už dokázali rozšíriť a kde ešte nie,“ približuje a odhaľuje praktický dosah svojej práce.
„Praktický výsledok tohto výskumu je, že vďaka veľkému počtu dát budeme schopní modelovať mapy s klimatickými údajmi. Modlivky fungujú ako takzvané bioindikátory, môžeme si ich predstaviť ako akési malé živé prístroje, ktoré svojou prítomnosťou poukazujú na teplejšie klimatické pomery, čo môžu byť zaujímavé údaje napríklad pre poľnohospodárov,“ uzatvára zoológ.
