Prišiel o zrak, no získal kamarátov, s ktorými si plní sny. Nevidiaci Pavol je pre ľudí veľkou inšpiráciou

Plné zdravie patrí k tým najkrehkejším. Stačí sekunda či malé pochybenie a môže dôjsť k nešťastiu. Pavol Kéri z Liptova o tom vie svoje. Žil aktívnym životom až do osudnej autonehody. Mal šťastie, že prežil, no následkom sa nevyhol. Prišiel o jeden z najdôležitejších zmyslov – o zrak. Napriek hendikepu však dnes vedie plnohodnotný život a dlhé roky všetkým pripomína, že najväčšou prekážkou je neraz len naša myseľ.

Čas je ten najlepší liek

„Na začiatku to bola doslova katastrofa. Vôbec som si nevedel predstaviť, čo budem robiť. Ako sa však vraví, čas je ten najlepší liek. A ako plynul, tak som sa pomaly zmieroval s faktom, že už viac neuvidím,“ zaspomínal si pred rokmi pre Plusku.

Zo začiatku mal vo zvyku vytiahnuť auto z garáže a celé ho poupratovať. Až časom si uvedomil, že za volant si už nesadne. Rok 2008 sa pre Pavla stal zlomovým. Počas návštev rehabilitačného strediska pre nevidiacich však stretol ľudí, ktorí mu ukázali, že aj napriek hendikepu dokáže žiť naplno.

Jeden tatranský štít za druhým

Okrem bežných úkonov sa napokon vrátil i k milovanému športu, behá, pláva a vďaka ochote dobrých ľudí nemusel zanevrieť ani na svoju najväčšiu záľubu – chodenie po horách. Po boku svojho kamaráta, policajta Stanislava, dnes zdoláva jeden tatranský štít za druhým a hoci na túrach nemôže využívať zrak, vnímať krásy slovenských hôr neprestal.

„Vnímam zvuk. Uši sú druhý najdôležitejší zmysel, ktorým môžeme vnímať, a tak počúvam o to intenzívnejšie a vnímam štebot a zurčanie potoka,“ vysvetlil pre portál Slovander nevidiaci športovec z Liptova, ktorý spolu so Stanislavom zdolal už Veľký Choč, dvojtisícové Predné Solisko i najvyšší vrch Západných Tatier Bystrú. Najnovšie si zas ‚Nezastaviteľný Pavol’, ako nevidiaceho športovca začali prezývať kamaráti, na konto pripísal Kriváň.

Je pekné byť niekomu očami