Mykológ Filip Fuljer: Slovenskí hubári musia čoskoro zmeniť svoje správanie v lesoch
Odborník prezradil, prečo by neveril aplikáciám na rozlišovanie húb.
Hríby totiž podľa neho budú v dôsledku klimatických zmien u nás postupne rásť v čoraz menšej miere a skôr nárazovo. Huby zavše nebudú rásť takmer vôbec, niekedy naopak príde extrémny rast a potom opäť zmiznú z lesov. Už tento rok na niektorých miestach Slovenska chýbala asi tretina zrážok, potrebných na plnohodnotný rozvoj mycélia, podčiarkuje odborník.
Československé hobby
Možno ste to nevedeli, no v iných krajinách Európy hubárčenie nie je ani zďaleka také bežné ako u nás a našich susedov. „V takom Holandsku či Nórsku rastú hríby pri cestách či v parkoch. Keď sme tam boli, videli sme ich hocikde. Oni hríby vôbec nezbierajú, keď tak, možno kuriatka,“ ozrejmuje ďalej Filip pre Closer.
V našich končinách však hubárčenie podľa neho vyplýva z historickej skúsenosti a tradície, ktorú vytvorili naši predkovia. „Venovali sa hubárčeniu a huby považovali aj za alternatívu k bežnej strave, čo v zahraničí tak často nerobili,“ vysvetľuje Fuljer, podľa ktorého už tejto aktivite už do veľkej miery podľahli aj mladí.
„Kamaráti sa ma stále snažia zlanáriť, aby som šiel s nimi, no ja to vždy odmietam. Sám na to nemám miesto. No keď sa nad tým zamýšľam, z mladých ľudí vo svojom okolí zrejme nepoznám nikoho, kto by v poslednom čase nebol na hubách,“ konštatuje Filip. „Je to celkom bizarný fenomén, keď sa na to človek pozrie z pohľadu Európy. Sme dve malinké krajiny v strede Európy, kde ľudia zbierajú hríby a nikde inde sa to nerobí. Ešte trochu v Poľsku a východoeurópskych krajinách,“ dodáva jedným dychom.
Najobľúbenejšie hríby Slovákov
Najväčšiu slabosť majú pritom podľa neho Slováci na tieto druhy.
