Na Slovensku neplánoval zostať. Šéfkuchár Žídek našiel šťastie pri šťavnatej Katke, ktorá sa mu nebojí variť
Rodák z Prahy si svoju manželku vzal v roku 2011.
„Mám babu - šťavnatou Slovenku,“ odpovedal kedysi Jaroslav Žídek na otázku jednej z fanúšičiek, že ako je možné, že taký fajn chlapisko ako on je bez partnerky. Známy český šéfkuchár, ktorého televízni diváci poznajú napríklad aj z relácie Áno, šéfe!, prišiel na Slovensko pôvodne len na rok, aby tu vytvoril a nastavil koncept reštaurácií. Napokon sa z roka stalo 20 a dnes sa zdá, že to už bude možno natrvalo.
Poznáte to staré známe, že za všetkým hľadaj ženu? Ako inak, aj v jeho prípade to bola osudová láska. Keď sa totiž v práci zoznámil s Katkou, o všetkom bolo rozhodnuté. Dnes spolu životom kráčajú už 13 rokov a Jaroslav od svojej milovanej zje všetko, čo mu ona navarí.
Varenie je život
Jaroslav Žídek sa narodil v roku 1970 v Prahe a lásku k vareniu podľa vlastných slov tak celkom po mame, ani po babičke nezdedil. Hoci obe vraj boli výborné kuchárky. „U nás doma sa výborne varilo, mamka bola kuchárka v školskej jedálni. Ja som asi jeden z mála, kto má na jedlo v školskej jedálni dobré spomienky. Aj jej mama varila perfektne, a aj druhá babka na Morave,“ zaspomínal si v rozhovore pre portál varecha.sk.
No zatiaľ čo pre mamu bolo varenie skôr povinnosťou a babka zase potrebovala nakŕmiť kopec hladných krkov, Jaroslav Žídek to má v hlave nastavené odlišne. „Inak to vidíme my šéfkuchári alebo aj veľa mladých kuchárov, ktorí cítia, že varenie je ich život a nechávajú si obrazne povedané vytetovať aj mrkvu na predlaktie,“ dodal ďalej.
Štamgasta si treba hýčkať
Strednú školu absolvoval v odbore kuchár a keď sa naskytla príležitosť variť pre švédsku firmu, ktorá prišla do Prahy, neváhal a chopil sa jej. „Úspech v kuchárskom remesle je podľa mňa aj o príležitostiach, ktoré dostanete, o možnostiach ochutnať zaujímavé jedlá a navštíviť vysnívané reštaurácie,“ vysvetlil český šéfkuchár, ktorého kuchárska kariéra sa už potom rozbehla naplno.
Pôsobil v prestížnych pražských reštauráciách, varil pre mnohých známych ľudí aj významných svetových štátnikov. No či kuchtí pre niekoho známeho alebo bežného človeka, rozdiel vraj nevidí. „Jediný rozdiel, keď varíte pre významných štátnikov, je ten, že je tu veľa policajtov a hygienických kontrol. Ale pre mňa je dôležitejší pravidelný hosť, ako niekto známy, kto sem príde náhodne raz za rok alebo raz za život. Pravidelného hosťa si treba vážiť a „hýčkať“ si ho,“ tvrdí Jaroslav Žídek.
