Pozostalí chcú dať k mŕtvym televízor aj rádio. Hrobárka Katka pracuje od pondelka do nedele 

Mnohým pohrebným službám podľa Katky chýba empatia a pokora. Táto práca podľa nej nie je len o vykopaní a zahádzaní hrobu. Jej súčasťou je predovšetkým organizácia samotného pohrebu a všetky úkony s tým spojené.

Mŕtvych sa nebojí

„Vykonávame manipuláciu s pozostatkami, úpravy hrobov, príhovory, spúšťanie rakvy s pozostatkami, zahádzanie hrobu alebo úpravy kvetinových darov. Okrem toho ponúkam aj otváranie hrobiek, exhumácie a pietnu ukladanie urien,“ vymenovala Gumanová, ktorá zvykne ako hrobárka často pracovať manuálne od pondelka do nedele v mraze, daždi aj na slnku. Inokedy zase pracuje v kancelárii, kde sa snaží pozostalým uľahčiť náročné situácie.

Prečítajte si tiež: Jana robí sprievodkyňu umierajúcim: Je morálne predlžovať utrpenie, keď človek už začal umierať?

Téma smrti je podľa nej v spoločnosti stále veľké tabu, pritom hovorí, že smrť je jediná istota, ktorú všetci máme. „Smrť je považované za niečo hrozné, tragické až nepatričné. To je tiež dôvod, prečo má mnoho ľudí problém smrť prijať,“ domnieva sa Kateřina, ktorá nemá obavy ani z kontaktu s mŕtvymi. „Nemám problém ich pred obradom upraviť a nalíčiť alebo vybrať z hrobu už skôr uložené telá,“ povedala otvorene hrobárka a podnikateľka, ktorá sa občas stretáva s neobvyklými požiadavkami zo strany pozostalých.

Zábavné historky

„Napríklad jedna rodina chcela umiestniť do rodinnej hrobky televízor a rádio, ďalšia zase telefón,“ spomínala Gumanová. Hoci posledné rozlúčky sprevádza najmä pieta a smútok, občas v práci zažíva aj vtipné momenty. „Jeden pozostalý si napríklad až po pol hodine prebiehajúceho pohrebu uvedomil, že vlastne prišiel na cudzí. Ten ‚jeho' sa totiž konal na inom cintoríne,“ prezradila Kateřina, ktorá svoj vlastný pohreb naplánovaný zatiaľ nemá. Bola by však rada, keby lúčenie bolo v úzkom rodinnom kruhu a aby jej blízki spomínali najmä na spoločné veselé chvíle.

„Nikdy nevieme, kedy príde náš posledný deň. Nezáleží na tom, či sme mladí alebo starí. Preto je dôležité vážiť si každého dňa, nezabúdať na svojich blízkych, vedieť prejaviť svoju vďaku. Nuž a nikto nevie, kedy príde aj môj čas,“ dodala sprievodkyňa smrťou.

Prečítajte si tiež: Etnologička Katarína Nádaská: Hry pri mŕtvom boli kuriozitou. Imitácia erotiky pri nebožtíkovi mala logiku