Fyzik Röntgen rád chodil do hôr a na túrach aj riskoval
Spoločnosť rozpoznala prínos objavu a zahrnula Röntgena slávou. Pomenovali po ňom ulice, dostával ocenenia a medaily.
Ilustračné foto Foto: TASR/Oliver Ondráš
Lennep/Bratislava 27. marca (TASR) - Nemecký profesor fyziky Wilhelm Conrad Röntgen objavil v roku 1895 elektromagnetické žiarenie - lúče x, ktoré nazvali na jeho počesť röntgenovými. Prvý laureát Nobelovej ceny za fyziku sa narodil pred 170 rokmi 27. marca 1845 v nemeckom Lennepe.
Fyzik Röntgen objavil tajomné lúče pri práci v tmavom laboratóriu. Keď sa pri experimentovaní s katódovou trubicou ukázalo, že kovová platňa zachytila neznáme žiarenie, prechádzajúce cez materiály s rôznou hrúbkou, požiadal manželku o pomoc. Tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí a tiene mäkkej svaloviny. Snubný prsteň bol na obrázku najtmavším. Röntgen správne usúdil, že ide o nový druh žiarenia a keďže jeho podstata nebola objasnená, nový jav nazval x-lúčmi (x-ray, neznáme lúče). Informácie o objave publikoval v odbornej tlači a x-lúče prezentoval aj pred würzburgskou lekárskou spoločnosťou. Prítomný prominentný anatóm vtedy odporučil nazvať nové lúče podľa ich objaviteľa.
Objav röntgenových lúčov umožnil nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. Spoločnosť rozpoznala prínos objavu a zahrnula Röntgena slávou. Pomenovali po ňom ulice, dostával ocenenia a medaily. Na skromného, mlčanlivého vedca, ktorý najradšej pracoval bez asistentov, to však nemalo vplyv. Naďalej osamote bádal vo svojom laboratóriu a silu na ďalšiu prácu čerpal v prírode, najmä v horách, kde sa neraz na túrach dostal do nebezpečných situácií.
V roku 1901 Röntgenovi ako prvému fyzikovi udelili Nobelovu cenu za fyziku.
