Röntgenové dosky doktora Vojtecha Alexandra sú svetovou raritou
K najvýznamnejším prácam Vojtecha Alexandra patrí röntgenologický atlas, monografia o pozorovaní močových ciest a obličiek a štúdia o stereoröntgenografii.
Ilustračné foto. Foto: FOTO TASR/AP
Kežmarok/Bratislava 15. januára (TASR) - Lekár Vojtech Alexander bol priekopníkom röntgenológie na Slovensku. V Kežmarku uviedol do činnosti prvý röntgenový prístroj vo vtedajšom Uhorsku. Od jeho úmrtia uplynie v piatok 15. januára 100 rokov.
Po prvej správe o historickom objave röntgenových lúčov X v roku 1895 odcestoval obľúbený lekár so súkromnou praxou v Kežmarku Vojtech Alexander do nemeckého Würzburgu. Stretol sa s Wilhelmom Conradom Röntgenom, aby si od neho vyžiadal podrobné správy o novom vynáleze. Dovtedy neznáma forma žiarenia ho fascinovala. Praktický lekár ihneď pochopil, aký veľký význam budú mať röntgenové lúče pre lekársku diagnostiku. Predsavzal si, že aj on bude pracovať s týmto novým druhom žiarenia a špecializoval sa na röntgenológiu. Vlastný röntgen si kúpil v roku 1897. Svojimi experimentmi sa významne zaslúžil o posun v diagnostike vtedy rozšírených pľúcnych ochorení, medzi prvými lekármi sa zameral na výskum vývoja ľudského plodu.
V tomto historickom úseku lekárskej röntgenológie sa však málo vedelo o negatívnych účinkoch nového žiarenia. Doktor Alexander ho rovnako ako iní považoval za neškodné a zaplatil za to obrovskú daň. Aby zaznamenal embryonálny vývoj plodu, vlastnú gravidnú manželku raz mesačne presvietil röntgenovými lúčmi. Viedlo to síce k získaniu senzačných obrázkov, ale aj k poškodeniu plodu, u chlapca sa prejavila duševná choroba. Vojtech Alexander absolvoval štúdium medicíny v Budapešti (dnes Maďarsko) a 25 rokov pôsobil v Kežmarku. Stal sa propagátorom prevencie. Pomáhal odstraňovať duševnú i telesnú biedu, šíril zdravotnícku osvetu, likvidoval zdroje infekcie, liečil chorých, ale tiež učil ľudí žiť zdravšie a rozumnejšie. Vyslúžil si prívlastok lekár chudobných.
V zahraničí ho uznávali ako mimoriadne šikovného röntgenológa, ale v Uhorsku musel bojovať s mnohými neprajníkmi. V roku 1906 nemecká röntgenologická spoločnosť zvláštnym listom upozornila profesorský zbor lekárskej fakulty v Budapešti, aby venoval náležitú pozornosť odborným schopnostiam a záslužnej práci doktora Alexandra. Pravdepodobne pod vplyvom tohto listu bolo v roku 1907 zriadené v Budapešti centrálne röntgenologické laboratórium a jeho prednostom sa stal Vojtech Alexander. Neskôr viedol aj katedru röntgenológie na budapeštianskej univerzite.
K najvýznamnejším prácam Vojtecha Alexandra patrí röntgenologický atlas, monografia o pozorovaní močových ciest a obličiek a štúdia o stereoröntgenografii. Prispieval do ročeniek a zborníkov odborných časopisov doma i v zahraničí. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo v roku 1988 súbor najstarších röntgenových snímok Vojtecha Alexandra za národnú kultúrnu pamiatku. Röntgenové dosky doktora Alexandra z rokov 1897-1917 patria medzi najstaršie zachované snímky na svete a nachádzajú sa v Štátnom oblastnom archíve v Levoči.
Vojtecha Alexandra si v roku 1914 profesorský zbor budapeštianskej univerzity zvolil za riadneho profesora röntgenológie a rádiológie. V tom období sa na ňom začalo prejavovať ochorenie z ožiarenia. Lekár zomrel 15. januára 1916 pravdepodobne na následky poškodenia organizmu röntgenovými lúčmi vo veku iba 59 rokov. Pochovaný je v rodnom Kežmarku.
