Benjamin Franklin bol mužom, ktorý neváhal konať
S povesťou rozvážneho štátnika sa oddane zúčastňoval aktivít pre verejné blaho.
Na snímke stodolárová bankovka s Benjaminom Franklinom Foto: TASR/AP
Boston/Bratislava 17. januára (TASR) – V nedeľu 17. januára uplynie 310 rokov od narodenia významného amerického politika, štátnika, bojovníka za nezávislosť Spojených štátov amerických (USA), ale aj fyzika a vynálezcu Benjamina Franklina.
Zvedavosť a zanietenie ho sprevádzali počas celého jeho plodného života. Urobil obdivuhodnú kariéru v podnikaní, vo vede, v literatúre i v politike. Založil prvú verejnú knižnicu v USA, ako prvý opísal kladný a záporný elektrický náboj, vynašiel hromozvod aj bifokálne okuliare a v neposlednom rade stál pri zrode americkej Deklarácie nezávislosti a texte ústavy. "Času máme veľa, len ho málo využívame," tvrdil tento univerzálny génius.
Benjamin Franklin sa narodil 17. januára 1706 v Bostone v americkom štáte Massachusets ako desiate zo sedemnástich detí do chudobnej rodiny výrobcu sviečok. Odmalička vynikal neobyčajným intelektom a hoci školskú dochádzku ukončil po dvoch rokoch, vzdelával sa po celý život. Ako desaťročný chlapec si začal zarábať vlastnou prácou. Pomáhal v tlačiarni svojho brata, popri tom sa usilovne venoval samoštúdiu, písal básne, eseje a satiry. V roku 1723 húževnatý mladík opustil rodinu a bez jediného centu odišiel hľadať prácu do Filadelfie. K majetku sa dopracoval usilovnou prácou v oblasti tlače i ako úspešný novinár. V roku 1730 si otvoril vydavateľstvo a začal tlačiť denník Pennsylvania Gazette. Popri prosperujúcej podnikateľskej činnosti vo voľnom čase študoval vedu a učil sa cudzie jazyky.
Ako vedec sa Franklin preslávil výskumom a objavmi z oblasti elektriny a osvetlenia. Zaviedol pojem kladného a záporného elektrického náboja a vedecké zásluhy si získal experimentálnym dôkazom elektrickej podstaty blesku aj objavením a zostrojením bleskozvodu. K jeho slávnym vynálezom patria tiež bifokálne okuliare.
Benjamin Franklin s povesťou rozvážneho štátnika sa oddane zúčastňoval aktivít pre verejné blaho. Založil spolok na vzdelávanie remeselníkov a obchodníkov, akadémiu na vzdelávanie mládeže a otvoril prvú verejnú knižnicu v USA. Ako poslanec pensylvánskej snemovne za Filadelfiu podporoval každú sociálnu a verejnoprospešnú činnosť. Patril k zakladateľom prvej nemocnice, mestskej polície i hasičských zborov. V roku 1783 pôsobil na poste veľvyslanca USA v Paríži vo Francúzsku. Od spojenectva s Francúzmi závisel výsledok americkej vojny za nezávislosť. Franklin dosiahol podpísanie Parížskej zmluvy a potom aj dohodu o mieri s Veľkou Britániou, ktorá uznala nezávislosť Spojených štátov amerických. Napriek svojej popularite v Európe sa vrátil do vlasti, kde sa stal spolutvorcom americkej ústavy. Ako jediný zo zakladateľov Spojených štátov sa podpísal pod tri najdôležitejšie dokumenty: Deklaráciu nezávislosti (1776), Parížsku zmluvu (1783) a ústavu (1787).
V jeho článku z roku 1784 sa prvýkrát objavila myšlienka zmeniť čas tak, aby sa ušetrilo denné svetlo - tzv. letný čas.
V histórii sa našlo aj jeho spojenie so Slovenskom. Okrem čulého korešpondenčného styku s vtedajšími vedcami sa zoznámil aj s cestovateľom a uhorským grófom z východného Slovenska Móricom Beňovským, ktorého (neuskutočnený) nápad vytvoriť légiu z európskych dobrovoľníkov na pomoc v boji proti britskej nadvláde našiel veľké porozumenie u vtedajšej americkej vlády. Práve Benjamin Franklin pomohol vdove a deťom po grófovej smrti na Madagaskare v roku 1786 vrátiť sa na Slovensko do obce Beckovská Vieska.
Štátnik, vedec a vynálezca Benjamin Franklin zomrel 17. apríla 1790 vo Filadelfii v úctyhodnom veku 84 rokov.
Dodnes je však pripomínaný ako vynikajúci učenec, ktorý udržiaval tesné vedecké kontakty s mnohými vtedajšími európskymi bádateľmi, ako znamenitý experimentátor s veľkým zmyslom pre riešenie praktických problémov a neúnavný bojovník za právo ľudí na slobodu. Výrazom úcty Američanov k jeho osobnosti a dielu je jeho portrét na stodolárovej bankovke.
