Kto začal prikrmovať vtáky, mal by tak robiť po celú zimu
Ľudia môžu vtáčiky prikrmovať aj na svojich balkónoch alebo v záhradách, v blízkosti svojich obydlí.
Na snímke stehlíky čížavé a glezg hrubozobý (vľavo) pri kŕmidle. V Prievidzi 6. februára 2016. Foto: TASR/Pavol Remiaš
Prievidza 6. februára (TASR) – Kto pri príchode prvých mrazov začal prikrmovať vtáky, mal by tak robiť pravidelne po celú zimu. Tvrdí to ochranár prírody, popredný slovenský ornitológ a zoológ Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Vladimír Slobodník z Prievidze.
"Napriek tomu, že v týchto dňoch zima nie je až taká tuhá ako inokedy, je potrebné kŕmidlá, každý druhý, tretí deň dopĺňať krmivom. Vtáčiky si totiž na to zvyknú a keď je dlhšie kŕmidlo prázdne, môžu aj uhynúť," vysvetľuje ornitológ. Podľa neho je samozrejmé, že počas sychravého počasia alebo tuhých mrazov treba prikrmovanie vtákov zintenzívniť. Sám každoročne venuje značné množstvo vlastných prostriedkov na nákup krmiva. Prakticky každý deň, vrátane sviatočných, vozí na niekoľko vybudovaných prekrytých kŕmidiel na pokraji lesa predovšetkým slnečnicové, ale aj iné olejnaté semená. Zároveň s kolegami nastavuje siete na odchyt vtákov, aby ich mohol okrúžkovať.
Ľudia však môžu vtáčiky prikrmovať aj na svojich balkónoch alebo v záhradách, v blízkosti svojich obydlí. Dôležite takisto je umiestniť kŕmidlo v dostatočnej výške, aby sa k sústredeným vtákom nedostali mačky alebo iní predátori. Nie je vhodné ich osadiť ani do hustého porastu ihličnatých stromov, kde na nich môžu číhať dravci. Nebezpečné pre spevavce je kŕmiť ich solenými, ochutenými alebo kysnutými zvyškami potravín. Od nich môžu takisto zahynúť.
"Najvhodnejšou pochúťkou pre drobné vtáky sú semená. Predovšetkým slnečnicové, ale môže to byť aj mak, nesolené arašidy aj vlašské orechy. Niektoré druhy si pochutia aj na surovom hovädzom loji. Na takúto hostinu sa zvyčajne zletia zo širokého okolia prevažne sýkorky veľké i belasé, červienky, pinky, čížiky, glezgy, stehlíky, strnádky či pinky severské. Vzácne prilietajú aj ďatle, ktoré sa najviac zaujímajú o loj. Drozdy čierne alebo čvíkotavé si pochutnajú aj na ovocí, ktoré zostalo na stromoch alebo popadané pod nimi," dodáva Slobodník.
