V Petržalke a Vrakuni uviedli do prevádzky zrekonštruované čistiarne
Náklady na rekonštrukciu dvoch najväčších čistiarní na Slovensku sa vyšplhali na takmer 29 miliónov eur.
Na snímke pohľad na zmodernizovanú čistiareň odpadových vôd. Foto: TASR – Štefan Puškáš
Bratislava 23. februára (TASR) - Po dvojročnej rekonštrukcii dnes uviedli do prevádzky zmodernizované čistiarne odpadových vôd v bratislavskej Petržalke a Vrakuni. Cieľom bolo hlavne obmedziť vypúšťanie dusíka a fosforu z čistiarní do dunajských vôd. Náklady na rekonštrukciu dvoch najväčších čistiarní na Slovensku sa vyšplhali na takmer 29 miliónov eur.
"Čistiareň pred modernizáciou nespĺňala všetky európske pravidlá, hlavne čo sa týka vypúšťania tzv. nutrientov, teda dusíka a fosforu," uviedol dnes na brífingu štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz. Podľa jeho slov v čistiarni chýbalo technologické vybavenie, ktoré by nebezpečné látky zachytávalo vo väčšej miere.
Počas rekonštrukcie, ktorá sa začala koncom roka 2013 a skončila koncom roka 2015, sa tak zmodernizovali vodné linky a nainštalovala sa technológia na odstraňovanie nutrientov. "Dnes je voda, ktorá sa bude dostávať do Dunaja a Malého Dunaja, skutočne čistá, zbavená všetkých škodlivín a čistiareň už pravidlá spĺňa," dodal Ferencz.
"Znamená to zlepšenie stavu vôd, ktoré okolo nás tečú a ktoré nám dávajú príležitosť, aby sme z nich potom čerpali pitnú vodu," doplnil šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zsolt Lukáč. Podľa neho bol stav čističiek aj pred rekonštrukciou z hľadiska súčasnej doby vyhovujúci, avšak nebol prispôsobený na ďalšie roky. "Keďže sa pripravuje sprísnenie hygienických noriem," spresnil.
Čistiareň v Petržalke je podľa Lukáča dimenzovaná na 200.000 obyvateľov, tá vo Vrakuni na 650.000. "Je tam vytvorená rezerva, práve s ohľadom na to, že čistiarne sú naddimenzované na obdobie 30 rokov, čo by malo z hľadiska objemu na toto obdobie stačiť," podotkol Lukáč.
Čistiarne majú byť tiež po modernizácii schopné vyrovnať sa s vyšším hydraulickým zaťažením v určitých ročných obdobiach a produkovať i menej nepríjemne zapáchajúcich aerosolov ako doteraz.
Celkové investičné náklady na projekt sa vyšplhali na 29 miliónov eur, ktoré zaplatili z Kohézneho fondu EÚ, štátneho rozpočtu a rozpočtu bratislavských vodární. "Investícia by nemala mať za následok zvýšenie vodného a stočného," uistil Lukáč.
