Počas Veľkej noci v Klenovci obväzovali zvony handrami

Ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Ďurčo

 

Klenovec 25. marca (TASR) – Slávenie Veľkej noci v obci Klenovec v Rimavskosobotskom okrese sa vyznačovalo niekoľkými miestnymi zaujímavosťami. TASR o nich informovala etnologička Emília Mázorová z Novohradského múzea s galériou v Lučenci, ktorá ich zaznamenala vďaka svojmu osobnému výskumu.

V katolíckych prostrediach na Slovensku bolo podľa jej slov na Zelený štvrtok zvykom zväzovať zvony, ktoré zostali zviazané až do Bielej soboty večer. Podobný zvyk bol zaužívaný aj v Klenovci, hoci šlo o evanjelickú obec. „V Klenovci však zvony úplne nezviazali, ale iba obviazali, obkrútili handrami. Zvony potom stále plnili svoju úlohu a zvolávali veriacich. Zvonili ale oveľa tichšie, keďže to bol takzvaný tichý týždeň,“ vysvetlila Mázorová. Dodala, že výraz handra v tomto prípade nie je hanlivým, pretože v miestnom nárečí sa tak nazývala bežná tkanina.

Význačným pre Klenovec je podľa jej slov tiež veľmi pekný mužský kroj. „Bol prekrásne vyšívaný a chlapi v ňom chodili do kostola počas všetkých štyroch pôstnych nedieľ. Ženy sa však obliekali len do jednoduchého čierneho oblečenia,“ priblížila etnologička. Špecifikom sa v obci vyznačovala aj Kvetná nedeľa, počas ktorej Klenovčania zachovávali starodávny zvyk chodenia do kostola s deťmi. „Do kostola šli aj s úplne malými deťmi, nosili ich na rukách. Deti boli vlastne symbolom, prirovnávali ich k palmovým ratolestiam a zobrazovali spätosť so svetom mláďat,“ priblížila Mázorová.

S veľkonočnými sviatkami boli v Klenovci spojené aj typické jedlá. „Na Zelený štvrtok sa varil zelený bôb. Keďže nový v tom čase ešte samozrejme nerástol, varili sušený bôb,“ načrtla etnologička s tým, že jeho zelená farba bola symbolikou a ľudia sa týmto spôsobom snažili o dobrú úrodu. Naopak, na Bielu sobotu bola v Klenovci tradičným jedlom zatrepaná polievka s vajcom alebo ryža s mliekom. „Opäť šlo o mágiu spojenú s farebnosťou, keďže obidve jedlá boli bielej farby,“ zakončila Mázorová.