Hriňová je 125 rokov samostatná, predtým patrila Detve
Miesta, na ktorých stojí dnešná Hriňová, boli osídlené pravdepodobne už niekedy v dobe bronzovej. Svedčia o tom nálezy z tých čias, ktoré pochádzajú z neďalekej Detvy.
Na snímke pohľad na rozsiahle hriňovské lazy. V Hriňovej 1. apríla 2016. Foto: TASR - Jozef Poliak
Hriňová 2. apríla (TASR) - Tento rok v septembri to bude presne 125 rokov, ako si podpolianska Hriňová vydobyla svoju samostatnosť. Uhorské ministerstvo vnútra síce povolilo už v októbri 1890 osamostatnenie Hriňovej od Detvy, municipiálny výbor župy Zvolenskej ale schválil zriaďujúci štatút obce 5. septembra 1891.
Miesta, na ktorých stojí dnešná Hriňová, boli osídlené pravdepodobne už niekedy v dobe bronzovej. Svedčia o tom nálezy z tých čias, ktoré pochádzajú z neďalekej Detvy.
Podpoliansky kraj, ktorého významnou súčasťou je aj Hriňová, sa vyvíjal ako súčasť Vígľašského panstva. Vígľašský zámok vybudovali podľa tradícií už v 13. storočí navrátilci z križiackych výprav.
V roku 1638 sa vyčleňuje z očovského a slatinského chotára samostatná obec Detva. Jej súčasťou bola aj dnešná Hriňová. Detva dostala v roku 1811 výsady mestečka. V tom čase sa začalo koncentrovať aj osídlenie v oblasti Hriňovej, čo súviselo s nárastom počtu roľníckeho obyvateľstva, ale aj s rozvojom sklárstva v tomto regióne.
K Hriňovej boli v čase osamostatnenia, koncom 19. storočia, pričlenené aj niektoré okolité osady, roztrúsené v širokom katastri. V čase vzniku mala viac ako 6000 obyvateľov. Osídlenie chotára bolo riedke, nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle.
Zánikom sklárne v roku 1914 ubúdalo pracovných príležitostí. Mnohí Hriňovčania sa zamestnali pri výstavbe ciest Kriváň - Kokava nad Rimavicou a Hriňová - Brezno. V rokoch hospodárskej krízy tu bolo viac ako 2000 nezamestnaných, ktorí často odchádzali za prácou za hranice vlasti, i do zámoria.
Po 2. svetovej vojne vybudovali v Hriňovej Závody ťažkého strojárenstva (ZŤS). V roku 1964 vybudovali nad obcou vodnú nádrž, ktorá je zásobárňou pitnej vody pre široké okolie. Tzv. nový život prenikol aj na podpolianske lazy. Nová výstavba zvýšila kultúru bývania, ale na druhej strane čiastočne narušila tradičný kolorit tohto rázovitého kraja. Dnes je ale snaha uchovať tradičné obhospodarovanie krajiny i pôvodné vidiecke obydlia.
Mestom je Hriňová od roku 1989. Na konci roku 2015 mala necelých 7500 obyvateľov.
Problémom mesta sú cesty, zo 178 km je v havarijnom stave 80 km
Ešte takmer jeden milión eur by potrebovalo mesto Hriňová na obnovu svojich miestnych komunikácií. Zlé cesty v správe mesta sú pritom v súčasnosti asi najväčším problémom tamojšej samosprávy. V havarijnom stave je asi 80 km ciest.
Na snímke primátor Hriňovej Stanislav Horník. V Hriňovej 1. apríla 2016. Foto: TASR - Jozef Poliak
"Do roku 2010 sa naše cesty opravovali len minimálne. V priebehu uplynulých piatich rokov sme síce do cestnej infraštruktúry investovali okolo 600.000 eur z vlastných prostriedkov, potrebujeme však ešte preinvestovať ďalších takmer milión eur," povedal TASR primátor Stanislav Horník.
Hriňová s katastrálnym územím o rozlohe 126,49 km2 je v poradí piatym najväčším mestom na Slovensku. V rámci svojho chotára, ktorý je známy svojím roztrúseným osídlením, spravuje až 178 km miestnych komunikácií. Zo 7500 obyvateľov mesta žije až polovica na hriňovských lazoch.
Primátor už niekoľkokrát požiadal vládu SR i príslušné ministerstvá o finančnú pomoc, peniaze na cesty mu však nepridelili.
Mesto ale v posledných rokoch zažíva väčší prílev investícií a evidentne sa mení k lepšiemu. Postavilo sa napríklad nové Podpolianske námestie, uprostred so symbolom Podpoľania - sochou fujaristu, obnovili školu v starej časti mesta, postavili dve nájomné bytovky so 66 bytmi a vybudovali viac ako kilometer chodníkov.
V Hriňovej by chceli ešte v dohľadnom čase vybudovať zberný dvor. Vedenie mesta zadalo koncom uplynulého roku vypracovať projektovú dokumentáciu. Peniaze na zriadenie dvora by chceli získať z eurofondov.
Mesto okrem toho čaká v najbližších rokoch aj rekultivácia veľkej skládky odpadu v časti Fangová, kde sa zhromažďoval komunálny odpad od 70. rokov uplynulého storočia do roku 2000. Tento a na budúci rok by chceli obnoviť aj staré mestské objekty vrátane mestského úradu.
V Hriňovej sa napriek kríze v uplynulých rokoch vcelku darí aj súkromným firmám a podnikateľom. V areáli niekdajších ZŤS dnes podniká niekoľko desiatok spoločností. K najväčším zamestnávateľom patria Hriňovské strojárne, Hydrex, MicroStep a na kraji mesta sa už desať rokov rozrastá mliekarenská spoločnosť Koliba.
