VIDEO M. Šefčovič: EÚ do konca roka predstaví novú kozmickú stratégiu

Na archívnej snímke podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič Foto: TASR - Andrej Galica

 

Brusel 19. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) dnes začala verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory o cieľoch budúcej kozmickej stratégie Európskej únie. Tú majú podľa podpredsedu EK pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča predstaviť verejnosti do konca tohto roka a má obsahovať predstavy o budúcnosti vesmírnych programov EÚ a hlavné výzvy a príležitosti pre európske vesmírne odvetvie.

Šefčovič pripomenul, že EÚ zohráva významnú úlohu v globálnom sektore využívania kozmických programov, pričom konkurencieschopnosť, tvorba nových pracovných miest či možnosti trhu, ale aj naša bezpečnosť, sa čoraz viac spoliehajú na využitie vesmírnych programov.

Dodal, že EÚ bude pri tvorbe novej kozmickej stratégie úzko spolupracovať s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a táto spolupráca pôjde ďaleko za rámec programov Galileo a EGNOS (kozmické programy v oblasti satelitnej navigácie) a Copernicus (vesmírne pozorovanie Zeme).

Komisia podľa jeho slov vyzýva všetky zainteresované strany zo všetkých oblastí na účasť na verejnej konzultácii, ktorá má pomôcť vytvoriť ambicióznu vesmírnu stratégiu EÚ.

Eurokomisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky Elžbieta Bieňkowská upozornila, že vďaka svojim vesmírnym programom Galileo a Copernicus si EÚ vytvorila silnú globálnu pozíciu pri využívaní vesmírnych technológií.

"Účelom pripravovanej kozmickej stratégie pre Európu je vypracovať stratégiu pre náš autonómny prístup do vesmíru a zvýšiť súčinnosť medzi využívaním vesmíru a ďalšími oblasťami, ako je humanitárna pomoc, poľnohospodárstvo, doprava, energetika, zmena klímy ale aj obrana a bezpečnosť," upozornila Bieňkowská.

V rokoch 2014 až 2020 EÚ investuje vyše 12 miliárd eur do realizácie kozmických programov Galileo, EGNOS a Copernicus, ako aj pre samotný kozmický výskum v rámci programu Horizont 2020.

Šefčovič v tejto súvislosti spomenul, že je možno chybou EÚ, že málo prezentuje význam a prínos týchto satelitných programov pre každodenný život Európanov. Ich dáta sú nevyhnutné pre fungujúce bankovníctvo, pre potreby poľnohospodárstva, bezpečnosť leteckej prevádzky či boj s klimatickými zmenami alebo záchranu životov pri ničivých prírodných živloch. Presné údaje systému Copernicus pomáhali pri cunami v Japonsku, sú nápomocné aj teraz pri riadení zásahových operácií v Ekvádore postihnutom zemetrasením a podporovali v minulosti zvládanie rozsiahlych požiarov.

"Všade tam sú družice čoraz dôležitejšie, a preto má EÚ veľký záujem byť v tejto oblasti svetovým hráčom a mať svoju autonómnu politiku," vysvetlil Šefčovič. Verejná konzultácia, ktorá má tomuto cieľu napomôcť, bude podľa jeho slov otvorená niekoľko mesiacov, aby potom exekutíva EÚ mala dosť času vypravovať do konca roka novú stratégiu.

Koncom roka 2016, ktorý má byť rokom početných vyslaní európskych družíc na obežnú dráhu okolo Zeme, už bude podľa Šefčoviča systém Galileo poskytovať tzv. "skorú službu", čiže oveľa presnejší signál určovania polohy, aký dnes ponúka GPS. Z toho môže ťažiť európsky priemysel, pretože ako spresnil Šefčovič, už dnes sedem percent HDP EÚ závisí od navigačných služieb európskeho družicového systému.