Video: Prvý slamený dom na svete postavili na Slovensku
Experimentálnu stavbu navrhol nemecký architekt Gernot Minke. Pôvodne to mala byť kaviareň niekde v Portugalsku. Na Slovensku ju nakoniec vybudoval nórsky priemyselný dizajnér Bjorn Kierulf.
Na začiatku zaúradovala náhoda. Originálna kupolovitá stavba zo slamy mala byť pôvodne kaviarničkou v Portugalsku. Úradníci ju však neschválili a projekt sa ocitol na Slovensku, kde si ju architektonické štúdio Createrra premenilo na svoje sídlo.
Autorom stavby je nemecký architekt a emeritný profesor univerzity v Kasseli Gernot Mink. Portugalskí byrokrati výstavbu celkom neobvyklej budovy nepovolili. Obrátil sa preto na svojich slovenských priateľov architektov Bjorna a Zuzanu Kierulfových.
Zo zamýšľanej kaviarne sa mala stavba v projekte premeniť na nové kancelárie. Kierulfovci nadšene súhlasili, a tak sa z dvojice architektov razom stali investori.
Mink za pomoci špeciálneho počítačového programu vypočítal presné rozmery slamených tvárnic, ktoré mali hmotnosť 120 kg / m³ a ktoré sa dokonale podľa vzoru narezali a pospájali. Vznikol tak prvý samonosný dom zo slamy na svete.
Jedinečná stavba v malej dedine Hrubý Šúr neďaleko Senca na juhozápade Slovenska má osem klenieb a uprostred kupolu s priemerom šesť metrov.
Jej perfektná pevnosť by mala odolať dokonca aj zemetraseniu. Stavba vyžaduje minimálne vykurovanie. Slama je totiž nielen nosná, ale má aj vynikajúce izolačné vlastnosti.
To si majitelia stavby už overili, dom má za sebou už dve zimy. Stavať sa začalo v auguste 2010 a celá stavba trvala asi deväť týždňov. Ďalší čas strávili majitelia dokončovacími prácami.
Lisované slamené balíky sú vo vnútri aj zvonku omietnuté hlinou. Práve hlina zvyšuje ochranu pred požiarmi. Hlinené omietky sú v interiéri jemné a dekoratívne. V exteriéri bola hlinená omietka zaizolovaná, pokrytá geotextíliou a na ňu bola navezená miestna pôda, na ktorej pomaly rastie zelená strecha. Hlinené sú aj podlahy, ktoré majitelia ošetrili náterom a olejovým voskom.
Náklady na stavbu sú takmer nevyčísliteľné. Investori k celému projektu pristúpili alternatívne a kupolu vybudovali svojpomocne. Na stavbu pozvali aj svojich priateľov a kolegov architektov z Litvy, Kanady, Portugalska a ďalších deviatich krajín, ktorí im na pracovných workshopoch pomohli dielo vytvoriť.
V dome s rozlohou 65 metrov štvorcových sídli architektonické štúdio Createrra, ktoré sa špecializuje na energeticky pasívne domy. Každý jednotlivý výklenok má vlastnú funkciu.
V prvej je vstupné zádverie, na ktoré nadväzuje klenba s kuchynkou. V ďalších klenbách sú pracovné miesta orientované do všetkých svetových strán. Uprostred je spoločný funkčný priestor.
Interiér štúdia je zariadený čisto a jednoducho bežným nábytkom IKEA. Napriek tomu si zamestnanci kancelárie nemôžu prácu v kupole vynachváliť. "Mať sám pre seba celé jedno kruhové okno s výhľadom je jednoducho na nezaplatenie," hovorí mladý architekt Daniel Marinica. Pochvaľuje si tiež drevený veniec, ktorý vedie po celom obvode kupoly a je príjemným zdrojom čerstvého vzduchu v jednotlivých klenutých kójach. Drevený veniec je dutý a prúdi ním čerstvý vzduch.
Ani po dvoch rokoch intenzívneho obývania kancelárií by nič nemenili. "Stavba sa podarila presne podľa našich predstáv. Keby sme mali stavať znova, nemenili by sme takmer nič, snáď len Bjorn by bol pre ešte väčšie využitie penového skla a mohutnejších slamených tvárnic, aby bol výsledok ešte dokonalejší," smeje sa Marinica.
Dôkazom mimoriadne vydareného výsledku je aj to, že sa dokonca objavujú aj záujemcovia, ktorí by si priali v podobnom kupolovom dome zo slamy bývať. Určite by nechybovali. Slamený dom má totiž všetky predpoklady vydržať desiatky až stovky rokov v nezmenenej podobe.
Video: Prvý slamený dom na svete postavili na Slovensku