Kláštor klarisiek v Trnave mal kedysi podporu kráľovskej rodiny
Dejiny stredovekých kláštorov na Slovensku približuje výstava, ktorá je inštalovaná v kaplnke stredovekého krídla trnavskej radnice.
Na snímke Trojičné námestie a mestská veža Foto: TASR/Lukáš Grinaj
Trnava 25. apríla (TASR) – Dejiny stredovekých kláštorov na Slovensku približuje výstava, ktorá je inštalovaná v kaplnke stredovekého krídla trnavskej radnice. Prezentuje stáročnú históriu a súčasný vzhľad najvýznamnejších kláštorov, medzi mini je aj kláštor klarisiek v Trnave, slúžiaci teraz ako Západoslovenské múzeum (ZsM).
Návštevník sa môže zoznámiť s podobou kláštorov rôznych reholí od benediktínov, cisterciátov, premonštrátov, kartuziánov, dominikánov či františkánov cez ženské rehole klarisiek, cisterciánok a baziliánok až po ďalšie viac či menej známe rehole ako sú napríklad pavlíni, antoniti či augustiniáni. Usídlili sa okrem iného vo Veľkých Lovciach, Okoličnom, Levoči, na Kláštorisku, Nitre-Zobore, v Košiciach, Hronskom Beňadiku, Kláštore pod Znievom, Blatne, Lelesi, jasovi či Skalke. Podľa mapy, ktorá je súčasťou prezentácie, práve Trnava patrila k mestám s najväčším počtom kláštorov na svojom území, bolo ich až päť. Podobný počet mala Nitra, o niečo menej napríklad Košice, Prešov, Bratislava a Trenčín.
Klarisky ako ženská vetva františkánov sa v Trnave prvýkrát spomínajú v roku 1239. Podľa slov Lucie Duchoňovej zo ZsM bol rád založený ešte počas života zakladateľky sv. Kláry. Kláštor v Trnave bol podporovaný členmi kráľovskej rodiny, najskôr kráľovnou Konštanciou a potom Belom IV., ktorý Trnave udelil ako prvému mestu na území Slovenska výsady slobodného kráľovského mesta. Klarisky pôsobili v meste 550 rokov a boli nositeľkami vzdelanosti a kultúry a pre samotnú Trnavu veľkým prínosom. Kláštor s kostolom začali stavať krátko po príchode do mesta. Pôvodný jednoloďový kostol bol v 14. storočí čiastočne upravený, v 17. storočí zväčšený aj o oratórium na poschodí, teda tribúnou, na ktorej mohli byť sestry účastné na bohoslužbách oddelene od veriacich v kostole. Prvý kláštor bol sprvoti jednoduchou budovou priliehajúcou ku kostolu. Postupným rozrastaním ho zakomponovali do dvorového krídla, ktoré od seba oddeľuje dve samostatné kláštorné nádvoria. Zrušenie rehole Jozefom II. (1782) prinieslo budovám nové využitie. Tak ako v mnohých ďalších objektoch, aj tu bola zriadená ubytovňa chorých vojenských vyslúžilcov. Jeho veľká okrasná záhrada bola adaptovaná v polovici 20. storočia na mestský amfiteáter. Múzeom je od roku 1956 a je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Putovnú výstavu Stredoveké kláštory a ich osudy na Slovensku pripravil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚSR) v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Košice a Dominikánskym konventom v Košiciach. Jej autormi sú Alexander Balega s kolektívom, autorom fotografií je Slavo Haľama. Organizátormi aktuálneho trnavského pokračovania výstavy sú PÚSR, Krajský pamiatkový úrad v Trnave a mesto Trnava.
