Prievidzskí rádioamatéri sa zo záhradného domčeka spájajú so svetom
Jeden z najskúsenejších rádioamatérov v Prievidzi Milan Borovička sa tejto záľube venuje už 60 rokov.
Na snímke členovia klubu zľava Milan Štancel, predseda klubu Milan Borovička a Mário Čuvala. Foto: TASR/Pavol Remiaš
Prievidza 27. apríla (TASR) – Z neveľkého záhradného domčeka v záhradkárskej osade na okraji Prievidze sa dá spojiť pomocou neviditeľných rozhlasových vĺn prakticky s celým svetom. Pravidelne sa tu totiž stretávajú členovia prievidzského rádioklubu. Z domčeka, nad ktorým sa týčia do výšky rôzne antény, sa vtedy opakovane ozýva „všeobecná výzva zo stanice Oto, Mária, tri, Karol, Xaver, Peter...“, čo je podľa začiatočných písmen pridelená klubová rádioamatérska značka OM3 KXP.
„Ešte pred niečo vyše dvomi rokmi sme sa stretávali v priestoroch Združenia technických športov v Bojniciach. Nepohodli sme sa však pri otázkach nájomného, tak sme odišli. Rádioamatérstvo je totiž pomerne nákladný koníček. Našťastie okrem toho, že sme rádioamatéri, sme zároveň aj záhradkári. Takže teraz sa stretávame na našich záhradkách. Ako partia sme sa nerozišli,“ vysvetľuje predseda klubu a jeden z najskúsenejších rádioamatérov v Prievidzi Milan Borovička, majiteľ záhradnej chatky. Tejto záľube sa venuje už 60 rokov, keď si ako ôsmak základnej školy sám zostrojil „krištáľku“. Dlho vysielal zo záhradného domčeka iba pomocou batérií. Už dlhšie však má zavedený elektrický prúd, čo umožňuje kvalitnejšie a neobmedzené vysielanie.
Na snímke jeden z najmladších rádioamatérov v klube Milan Štancel počas rádiového spojenia. Foto: TASR/Pavol Remiaš
Rádioklub OM3 KXP má osem stálych členov. Všetci majú svoju značku a môžu sa pochváliť stovkami spojení s rádioamatérmi na celom svete. Vysielajú v pásme KV, VKV UHF na frekvenciách určených pre túto činnosť. „Vysielacia technika sa neustále zdokonaľuje. Rádioamatéri musia s novinkami držať krok. Teraz už je bežné, že rádiostanica je digitálna, má farebný displej a pamäť na jednotlivé pásma, čo urýchľuje vyhľadávanie iných staníc. Z každého spojenia s iným rádioamatérom si robíme záznamy a navzájom si vymieňame takzvané QSL lístky, čo je doklad o spojení. Za určitý počet spojení potom dostávame diplomy, pre rádioamatéra niečo ako kvalifikácia,“ dodáva jeden z najmladších členov klubu, vysokoškolák Milan Štancel.
Ako jediný má techniku, ktorá mu umožňuje využívať na spojenie družice vypustené práve na tento účel. Pretože táto záľuba je mimoriadne rozšírená. Na svete existuje niekoľko miliónov amatérskych staníc. Takto sa dokáže cez vesmír, keď je satelit v dosahu jeho antény, spojiť s rádioamatérmi v Amerike alebo na Ďalekom východe.
