Švédi vyskúšali pracovať len 6 hodín. Výsledky pokusu prekvapili svet
Pracovníci na celom svete sú zvyknutí na osemhodinový pracovný čas, pričom poniektorí ostávajú v práci aj dlhšie. No čo by ste povedali na to, keby ste namiesto ôsmich hodín robili len šesť, a to za taký istý plat?
Z 24 hodín strávi človek 8 v práci, 8 spaním a zvyšných 8 má vyhradených na voľný čas, čo však, samozrejme, nie je celkom spravodlivé a presné. Niekto totiž začína a preto aj logicky končí v práci neskôr, a teda venuje viac hodín napríklad spánku. A niekto ostáva v práci aj nad rámec hodín. Pritom sa reálne ukazuje, že ľuďom stačí podať len 6-hodinový výkon, pričom tento nápad nesie v sebe pozitíva nielen pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa.
Zdravšie a šťastnejšie
Priestor na originálne nápady sa rodí najmä v krajinách, kde sa vládni predstavitelia neboja opustiť zaužívané konvenčné spôsoby a takisto podporia experimenty finančnou injekciou. A tak mohli sestry v domove dôchodcov Svartedalens vo Švédsku pracovať asi rok len 6 hodín, no za 8-hodinový plat. Tento projekt bol financovaný švédskou vládou a nevyšiel nazmar. Ako sa totiž ukázalo, kratší pracovný čas môže zvýšiť produktivitu práce.
Pri takomto pracovnom čase vyšiel pri 68 sestrách, ktoré sa na experimente zúčastnili, najavo fakt, že bolo menej pravdepodobné, že si vezmú v priebehu dvoch týždňov voľno. Okrem toho sa ukázalo, že táto skupina sestier bola aj zdravšia v porovnaní s iným kolegami. Okrem toho boli tieto sestry šťastnejšie o 20 percent a mali viac energie nielen v práci, ale aj pri voľnočasových aktivitách. Takisto sa ukázalo, že aj vďaka tomuto mohli robiť so staršími pacientmi až o 64 percent viac činností.
Podobný experiment sa vo Švédsku uskutočnil aj v rokoch 1998 až 2005, avšak bol ukončený pre nedostatok údajov a ich následné osvedčenie. Nový experiment sa však ukázal byť omnoho efektívnejší. Aj napriek pozitívnym výsledkom je však väčšina sveta voči skráteniu pracovného času skeptická. „Šesťhodinový pracovný deň nebol v mnohých krajinách prijatý dobre, pretože organizácie sa obávajú toho, že môže klesnúť produktivita práce,“ vyjadrila sa Pramila Raová z Marymount University. No výskumník Bengt Lorentzon, ktorý sa podieľal na projekte, si myslí, že sa takto, naopak, kvalita zvýši.
Kancelárska mentalita a národ workoholikov
Podobnej téme sa v roku 2014 venovala aj univerzita v Stanforde, pričom sa ukázalo, že príliš veľa práce môže znížiť produktivitu a ľudia, ktorí sa cítia byť prepracovaní, robia aj viacej chýb. Pracovníci, ktorí majú kontrolu nad svojim plánmi, hlásia aj nižšiu hladinu stresu, vyhorenia a celkovo väčšiu spokojnosť v práci.
Otázne je takisto aj to, ako by švédsky model prijali v iných krajinách. Napríklad Američania sa považujú za národ workoholikov a tak sa zdá, že bez ohľadu na to, či sa bavíme o USA, alebo nie, by mohlo byť mnoho ľudí, ktorí žijú prácou, zo skrátenia pracovného času frustrovaných. Netreba zabúdať ani na konzervatívnych a skeptických zamestnávateľov. „V mnohých spoločnostiach panuje mentalita, že musíte byť v kancelárii,“ zhodnotila Carol Sladeková, líderka v oblasti poradenstva. Ku kratším pracovným týždňom by nás mohol podľa nej postupne priviesť technologický pokrok. Je však dôležité pripomenúť, že pokrok sa musí odohrať aj v hlavách zamestnávateľov a spoločnosti ako takej.
