Matečná: Rada EÚ dospela po rokoch k dohode o výlove hlbokomorských rýb

Brusel 14. novembra (TASR) - Po šiestich rokoch sa členským štátom EÚ podarilo dospieť k dohode o výlove hlbokomorských rýb. Oznámila to v pondelok večer ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, ktorá predsedala zasadnutiu Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo v Bruseli.

V rozhovore pre TASR upozornila, že je to dobrá správa aj z hľadiska slovenského predsedníctva v Rade EÚ, lebo sa podarilo získať jednohlasný súhlas s výlovom rýb vo všetkých hlbokých moriach, kde lovia krajiny Únie, na roky 2017 a 2018. Od roku 2010 až doteraz sa na tomto kroku krajiny únie nevedeli dohodnúť.

Matečná v tejto súvislosti ocenila prístup slovenskej diplomacie pri dosahovaní konsenzu o kvótach a upozornila, že došlo aj k ústupu z pozícií niektorých krajín. Rovnaký názor mal aj komisár EÚ pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella, ktorý dodal, že v uplynulých rokoch dohode bránili najmenej dve členské krajiny, teraz ich však presvedčili argumenty Rady a pochopili význam spoločnej zodpovednosti pre udržateľný rozvoj morí.

"Dnešná dohoda znamená udržateľnejší prístup k hlbokomorským populáciám rýb. Výlov niektorých druhov bol znížený, aby sa mohli zregenerovať," uviedla ministerka. Dodala, že ide o tie druhy rýb, ktoré potrebujú dlhší čas na regeneráciu svojich stád.

Ministri sa politicky venovali aj viacročnému plánu lovu rýb v Severnom mori, čo je tiež v súlade s plánmi reformovanej spoločnej rybárskej politiky EÚ.

Z ostatných tém Rada ministrov upozornila na akútne situácie s ochoreniami hospodárskych zvierat, ako je africký mor ošípaných, ktorý šíria najmä diviaky, nodulárna dermatitída hovädzieho dobytka a vtáčia chrípka (H5N8), ktorú šíria neskoromigrujúce vtáky a ktorá je kvôli výskytu vo viacerých štátoch aktuálnou témou pre Európsku komisiu.

Ministri zároveň zdôraznili potrebu zaistenia dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy. Vyzvali exekutívu EÚ na vypracovanie konkrétnych opatrení, a tiež členské štáty, aby zlepšili presadzovanie právnych predpisov v tejto oblasti a lepšie kontrolovali podmienky, v akých sú prepravované zvieratá.

Ďalšou z dôležitých tém bola antimikrobiálna rezistencia, keď vinou odolnejších baktérií v EÚ ročne zomrú desiatky tisíc ľudí. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude rásť používanie antibiotík aj u zvierat, čo môže mať negatívne dôsledky pre ľudí.

"Je nevyhnutné, aby sme dospeli k pokroku v každom členskom štáte, lebo rezistentné baktérie nepoznajú hranice," zdôraznila Matečná. Podľa jej slov je potrebný spoločný európsky postup pri vývoji nových antibiotík a používaní vakcín, pri zaistení rýchlych diagnostických testov, a tiež spoločné plány na monitorovanie spotreby a používania antimikrobiálnych látok v členských štátoch EÚ.