Žena napísala list novej matke svojich detí. Jej slová chytia za srdce aj vás
V liste jej napísala všetko, čo jej z hĺbky svojho srdca vždy chcela povedať. Nájdete v ňom však viac, než by ste čakali. Vzťahy medzi biologickými a nevlastnými rodičmi detí sú v podstate tabu a veľmi sa o nich nehovorí. Ona otvorila túto tému a svoj list zverejnila, aby tým ukázala aj ostatným, že to môže byť aj inak.
NEW YORK 21. novembra - Medziľudské vzťahy sú niekedy také komplikované a krehké, že občas ľudí privedú do situácií, s ktorými nie je jednoduché sa vyrovnať. Keď sa vyskytnú problémy, ľudia od seba často bočia. Ak sa rozdelia cesty dvoch ľudí pri rozvode, často sú tými, ktorí na to najviac doplácajú, práve ich deti. Američanka Cyndi V. si tiež zažila svoje po tom, ako sa musela vyrovnať s rozvodom a s tým, že jej deti bude vychovávať aj iná žena. Vo svojich 40 rokoch však pochopila, že nemá význam šíriť nenávisť a druhú ženu bezdôvodne odsudzovať ako sokyňu iba preto, že teraz žije s jej bývalým mužom a stará sa o ich deti. Rozhodla sa jej teda napísať list, v ktorom vyjadrila všetko tak, ako to cítila. Nazvala ho "List pre nevlastnú matku mojich detí" a z úprimného srdca jej napísala všetko, čo jej chcela povedať.
List z úprimného srdca
Často sa stáva, že po rozvode rodičov sa deti striedajú, raz sú s otcom, raz s matkou. Do ich života však vstupujú aj noví partneri ich rodičov, na ktorých si musia zvyknúť a stávajú sa ich novými rodičmi. Veľkú úlohu v tom však zohrávajú práve aj ich rodičia a táto matka sa s tým vyporiadala priam bravúrne.
Možno by ste v jej liste očakávali výčitky, nenávisť alebo odsudzovanie. No je to celkom inak. Jej list je plný empatie, pochopenia, vľúdnosti a láskavosti. "Píšem Vám vo všetkej úprimnosti a pravde, aby sme sa mohli posunúť dopredu vo vzťahoch, ktoré máme s našimi deťmi. Chcem, aby si vedela, že nie je pravda, že by som ťa nenávidela, nemala rada alebo žiarlila na teba," vyznala vo svojom liste, ktorý uverejnila na svojom blogu. Priznala, že keď ich manželstvo dospelo k bodu, kedy sa rozhodli ho ukončiť, akceptovala to a snažila sa ísť ďalej. "Nie som ten typ človeka, ktorý by ťa nechcel stretnúť, nenávidel by ťa a zakazoval by deťom byť s tebou alebo by predstieral, že neexistuješ. Od prvého dňa som mojim deťom dovolila vybudovať si s tebou vzťah a aby ťa mali rady," napísala.
Nechce, aby spolu súperili
Vedomá si toho, že stále je matkou svojich detí nechcela upierať ani tejto žene pocit, že si ju vážia. "Necítim sa tak, ako by si ma nahradila v ich srdciach a životoch, pretože som dospelá žena a dokážem sa podľa toho aj správať," obhájila svoje pocity a doplnila, že vie, že jej deti ju stále majú rady svojou detskou láskou a sú jej oddané, takže nie je jej cieľom s ňou súťažiť. Skôr sa jej chcela poďakovať, a toto pokorné gesto si zaslúži veľký obdiv. V ďalších riadkoch jej vyjadrila vďaku za to, že je ku deťom láskavá a že ich prijala do svojho života. Dokonca s ňou súcití, že ako nevlastná matka nie je v jednoduchej pozícii a vie, že by pre ňu bolo ťažké, keby s ňou ako biologická matka viedla spory. To však nikdy nechcela, ani kvôli nej, ani kvôli deťom.
Pre deti by urobila čokoľvek
"Myslím si, že je úlohou biologického rodiča, aby bol otvorený, dospelý a emocionálne vyspelý na to, aby dokázal láskavo osloviť aj potenciálneho alebo nevlastného rodiča svojich detí. Dal mu príležitosť vytvoriť si s nimi pekný vzťah a umožniť deťom, aby to videli. Výsledkom je, že deti u nás doma rozprávajú slobodne, bez odsudzovania," opisuje. Nechcela by, aby napriek tomu, že sa ich vzťah s manželom rozpadol, pociťovali deti v rodine rozpory, aj keď v nej pribudol nový člen.
"Možno nikdy nebudeme považované za priateľky, už len kvôli prirodzenej povahe nášho vzťahu. Ale sme kamarátkami v živote týchto dvoch úžasných človiečikov, o ktorých sa s tebou delím. Mojím cieľom preto vždy bude otvorene sa s tebou rozprávať, ako tomu bolo za posledných pár rokov, pretože je to tak pre nich dobré," napísala v liste a v jeho závere ešte vyjadrila, že si uvedomuje, že to nie je ľahké ani pre ňu, keď sa stala nevlastnou matkou a vie, že keby bola medzi nimi iba rivalita, nikomu by tým neprospeli a deťom už vôbec nie. Preto uviedla, že je rada, že to takto rozumne dokázali medzi sebou vyriešiť. Jej pozitívny prístup v tom však zohral nemalú úlohu. Svojím listom zároveň ukazuje ostatným, že treba hovoriť aj o tejto téme a dá sa vyriešiť aj v priateľskej rovine.