Medzinárodnému dňu čaju je od roku 2005 vyhradený 15. december
Vyhlásenie Medzinárodného dňa čaju je výsledkom mnohých diskusií predstaviteľov medzinárodných organizácií a odborových zväzov v roku 2004 a v Porto Alegre v roku 2005.
Naí Dillí 15. decembra (TASR) - Vzdať poctu všetkým mužom a ženám, ktorí pracujú v celom reťazci výroby čaju, od plantáží až po baliarne a predaj, je jedným z cieľom Medzinárodného dňa čaju (International Tea Day). Pripadá na 15. decembra a prvýkrát sa slávil v roku 2005 v indickej metropole Naí Dillí.
Vyhlásenie Medzinárodného dňa čaju je výsledkom mnohých diskusií predstaviteľov medzinárodných organizácií a odborových zväzov počas Svetového sociálneho fóra v indickom meste Bombaj v roku 2004 a v brazílskom Porto Alegre v roku 2005. Vtedy vzniklo aj Stredisko pre vzdelanie a komunikáciu (Centre for Education and Communication, CEC). S cieľom potvrdiť práva pracovníkov v čajovom rezorte a zachovať tento rezort ako trvalo udržateľný viedlo predstaviteľov CEC, aby bol 15. december vyhlásený za Medzinárodný deň čaju. Len v Indii v sektore čaju pracuje okolo 10 miliónov ľudí.
Tento deň si osobitne pripomínajú v krajinách, považovaných za veľkých producentov čaju, akými sú Bangladéš, Srí Lanka, Nepál, Vietnam, Indonézia, Keňa, Tanzánii, ale aj vo významných spotrebiteľských štátoch. Medzi ne sa radia napríklad Británia, Francúzsko, Nemecko, ale i Rusko a ďalšie štáty.
Medzi ciele tohto medzinárodného dňa patrí uznať práva ľudí pracujúcich na čajovníkových plantážach aj práva malých výrobcov, ďalej identifikovať zodpovedné politické rozhodnutia v danom sektore, sprístupniť viac spotrebu čaju, podporovať spravodlivejší obchod v danom rezorte.
Dátum Medzinárodného dňa čaju, 15. december, podľa zdrojov nebol zvolený náhodou: súvisí s Bostonským pitím čaju (Boston Tea Party). Išlo o udalosť, keď na americkom kontinente 16. decembra 1773 vyhodili čaj do vody, čo bola reakcia na fakt, že Veľká Británia sa rozhodla zaviesť nové dane. Termín dňa má teda byť narážkou, že treba stihnúť odvrátiť množstvo problémov skôr, ako sa niečo podobné stane.
Slovenský portál popradsky.caj uvádza, že podľa niektorých výsledkov bádania by pravlasťou čaju mohla byť Barma, čo zas zástancovia tradícií odmietajú. Tvrdia, že v hlbinách čajovej histórie môžeme dokonca nájsť skutočného praotca čaju, čínskeho cisára Šen-nunga, ktorý panoval v rokoch 2737 až 2697 pred Kristom. V knihe, alebo skôr herbári "Šen-nung pen-cchao-ťing" popisuje rastlinu – čaj, ktorý nazýva "horký tchu".
Do Európy sa čaj dostal v malom množstve vďaka perzským karavánam. Hoci sa v polovici 16. storočia s čajom zoznámili Benátčania, až Holanďania začali s čajom v Európe obchodovať. Prvá lodná zásielka čínskeho čaju dorazila do Amsterdamu v roku 1606. Od roku 1790 sa centrom svetového obchodu s čajom stal Londýn. Postupne sa čajovník začal pestovať v Indii, neskôr na Cejlóne (dnes Srí Lanka), vo východnej Afrike, časom na americkom kontinente i v Rusku.
Tisícročia sa traduje, že zelené čaje majú liečivé účinky. Najmä zelený i čierny čaj znižuje riziko vzniku rakoviny pľúc, hrubého čreva a kože. Pitie čaju preventívne pôsobí proti chorobám srdcovo-cievneho systému. V čaji sú obsiahnuté vitamíny C, B a betakarotén.
