Kozmetika testovaná na zvieratách sa už nebude môcť predávať
Zákaz predaja kozmetiky, ktorá je testovaná na zvieratách, začne platiť 11. marca.
BRATISLAVA 14. februára - Zákaz predaja kozmetiky, ktorá bola testovaná na zvieratách v Európskej únii či mimo nej, začne platiť 11. marca.
Informuje o tom združenie Sloboda zvierat na svojej internetovej stránke.
Tento zákon sa však vzťahuje len na kozmetiku, pričom prostriedky do domácností, pesticídy, tabakové výrobky, farmaceutiká a iné chemikálie sa stále na zvieratách testujú. V roku 2009 začal platiť zákaz testovania kozmetiky a ingrediencií v EÚ a takisto zákaz dovozu ingrediencií, ktoré boli otestované na zvieratách mimo únie.
"Dnes existuje približne 20-tisíc kozmetických zložiek, ktoré boli označené ako bezpečné, a teda s ich použitím už daný produkt nemusí byť znova otestovaný na zvieratách," uvádza združenie na stránke www.slobodazvierat.sk.
Okrem toho existuje množstvo humánnych pokusov, ktoré nahrádzajú testovanie na zvieratách. S použitím viacerých rastlinných alebo živočíšnych živých buniek, vypestovaných v laboratóriu, je podľa združenia možné vytvárať tkanivové kultúry. Tie verne napodobňujú tkanivá, ktoré sa nachádzajú aj v ľudskom tele, pretože ľudské tkanivo sa dá bezbolestne získať aj od dobrovoľných darcov.
"Pre najvyššiu bezpečnosť je vhodnejšie testovať látku na ľudskom tkanive ako na živom zvierati," informuje Sloboda zvierat. S pomocou najcitlivejších prístrojov je možné zbadať aj najmenšie zmeny spôsobené účinkami testovanej látky. Táto metóda sa nazýva in vitro.
Ľudská placenta, ktorá sa väčšinou vyhadzuje do koša, sa dá podľa Slobody zvierat takisto použiť ako kvalitný materiál na testovanie. "Veľmi citlivo a presne reaguje na rôzne chemikálie, pričom výsledky sa dajú vyhodnocovať priebežne," píše sa na stránke. Mikroorganizmy, napríklad baktérie či kvasinky, tiež nahrádzajú niektoré testy na zvieratách, napríklad reakcie kože na určitú látku po vystavení slnečnému žiareniu. Rôzne druhy baktérií sa dajú taktiež využiť pri testovaní vakcín, inzulínu alebo rastových hormónov. Takisto počítačové a matematické modely vedia predvídať, ako budú chemikálie reagovať na organizmus. "Podstatou týchto modelov je, že vlastnosti chemikálií sa dajú vyvodiť z ich štruktúry," dodala Sloboda zvierat.
V laboratóriách po celom svete ročne trpí a zomrie dvanásť miliónov zvierat. Sú medzi nimi myši, potkany, morčatá, králiky, mačky, psy, primáty, ale aj prasatá či vtáky. "Tieto kruté praktiky sa naďalej uplatňujú v mene vedy a výskumu aj dnes, keď už poznáme spoľahlivé alternatívy," uzavrelo združenie Sloboda
