Bratislava už nebude jediným centrom, Únia zavíta aj do obcí
Rezort diplomacie predpokladá, že na Slovensku sa počas nášho predsedníctva EÚ uskutoční približne 150 podujatí, ako sú neformálne ministerské rady, zasadnutia a konferencie.
BRATISLAVA 11. marca - Neformálne ministerské zasadnutia, konferencie či iné podujatia, ktoré budú sprevádzať predsedníctvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) v druhej polovici roka 2016, sa nebudú odohrávať len v Bratislave, ale aj v iných mestách a regiónoch.
Predpokladá to Analýza výdavkov na zabezpečenie predsedníctva SR v Rade Európskej únie, ktorú zverejnil rezort diplomacie.
Predsedníctvo možno uskutočniť dvoma spôsobmi, tvrdí ministerstvo zahraničných vecí. Ak by sme zvolili centralizovaný model predsedníctva, všetky podujatia by sa sústredili na jednom mieste v krajine.
Decentralizovaný model umožňuje uskutočňovať rôzne podujatia aj v regiónoch. "Tento model má väčší prezentačný potenciál, zároveň však znamená zvýšené nároky na rozpočet, logistiku, organizáciu a bezpečnosť," konštatuje rezort zahraničia.
Na základe skúsenosti predchádzajúcich predsedníctiev, ale aj s ohľadom na rozpočet, chce ministerstvo skombinovať oba modely. Podstatná časť predsedníckych podujatí by sa tak mala uskutočniť v Bratislave či jej okolí, časť neformálnych podujatí na vysokej úrovni sa však môže uskutočniť aj v iných regiónoch Slovenska.
Rezort diplomacie predpokladá, že Slovensko bude dejiskom približne 150 podujatí, ako sú neformálne ministerské rady, zasadnutia a konferencie na vysokej úrovni, expertné zasadnutia pracovných skupín a výborov, semináre, workshopy. Ostatné formálne rokovania budú v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu.
Slovensko zaplatí milióny
Rezort zahraničia ešte neprezradil, koľko presne bude celé predsedníctvo stáť. Rozpočet predstaví až v materiáli, ktorý zverejní do 31. augusta 2014. Ministerstvo však pripomína, že Česi za predsedníctvo zaplatili 136 mil. eur, Poliaci 116 mil. eur, Maďari 81 mil. eur a napríklad Slovinci 62 mil. eur.
Desiatky miliónov eur bude potrebných na hradenie osobných a cestovných výdavkov, vzdelávanie a odbornú prípravu štátnych zamestnancov, logistiku a bezpečnosť, mediálnu prezentáciu či technické zabezpečenie. Počíta sa aj s investíciami do hnuteľného a nehnuteľného majetku a platbami za prenájmy ostatných priestorov.
