V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina a mohli sme mať more

28. októbra si pripomíname 100 rokov od vzniku prvého spoločného štátu dvoch bratských národov - Čechov a Slovákov.

Hoci procesy, ktoré viedli k vzniku spoločného štátu, sa začali už o niekoľko rokov skôr, predovšetkým po vyhlásení prvej svetovej vojny, 28. október 1918 sa považuje za deň, kedy snahy o nový spoločný štát vyvrcholili. V ten deň sa totiž v Ženeve začali rokovania medzi delegáciou Národného výboru vedenou Karlom Kramářom a predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného česko-slovenského štátu. V ten istý deň sa vydali Antonín Švehla a František Soukup menom Národného výboru prevziať Obilný ústav v Prahe, aby zabránili odvozu obilia na front, a nechali zamestnancov ústavu prisahať vernosť novo vznikajúcemu štátu.

Neskôr došlo k veľkému nedorozumeniu, vďaka ktorému udalosti nabrali rýchly spád. Rozšírila sa totiž správa o uznaní podmienok mieru Rakúsko-Uhorskom. Podmienky obsahovali aj uznanie autonómie národov Rakúsko-Uhorska, ktoré si ľud vysvetlil ako uznanie nezávislosti. Táto správa sa stala impulzom k živelným demonštráciám, pri ktorých ľud jasal v uliciach a ničil symboly Rakúsko-Uhorska. Na Václavskom námestí pri pomníku svätého Václava prehovoril k davom kňaz Isidor Zahradník a vyhlásil samostatný Česko-Slovenský štát.

Večer toho istého dňa vydal Národný výbor československý prvý, tzv. recepčný zákon a následne bolo zverejnené vyhlásenie Národného výboru "Lide československý. Tvoj odveký sen sa stal skutkom...". Pod oboma dokumentmi boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup – neskôr nazývaní ako "Muži 28. októbra".

Hoci z dnešného pohľadu sa informácie šíria vďaka masmédiám prakticky okamžite, pred sto rokmi to tak nebolo. Na Slovensko sa správy z Prahy dostali iba postupne. Aj preto sa Slováci k novému štátu rozhodli oficiálne pripojiť až o dva dni neskôr a to Martinskou deklaráciou. Slovenská národná rada sa zišla 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine a prijala Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa prihlásila k novému štátu - Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.

Československo bol fascinujúci projekt z mnohých dôvodov, no spája sa s ním aj viacero zaujímavostí, o ktorých sa vie už menej. Dobré noviny prinášajú niekoľko z nich:

1. Jazdilo sa vľavo, nie vpravo

V prvej Československej republike sa na cestách jazdilo vľavo a nie vpravo ako dnes. Zmenilo sa to až v roku 1939.

2. Zaviedla sa osemhodinová pracovná doba

V prvej Československej republike sa zaviedlo viacero dovtedy nepoznaných sociálnych a ekonomických zmien. Jednou z najvýznamnejších bolo zavedenie 8-hodinovej pracovnej doby, ktorú máme dodnes.

3. Československo bolo hospodárskou veľmocou

Ešte začiatkom 20. rokov bola naša ekonomika a hospodárstvo omnoho silnejšie než napríklad nemecké. Rakúsko alebo Holandsko boli ďaleko za nami, ešte v roku 1934 sme boli desiatou najvyspelejšou ekonomikou sveta. O toto všetko sme prišli čiastočne pre druhú svetovú vojnu a z väčšej časti pre nekompetentnosť a zlé plánovanie komunistického režimu.

4. Ženy dostali právo voliť medzi prvými na svete

Československo bolo jednou z prvých krajín, kde ženy dostali volebné právo. Napríklad Francúzky alebo Maďarky si museli počkať až na obdobie po druhej svetovej vojne.

5. Hlavným mestom mala byť Žilina

V rámci Československa sa hlavným mestom Slovákov stala Bratislava, pôvodne to tak ale nemalo byť. Uvažovalo sa o Nitre, Žiline alebo Martine. Napokon zvíťazila Bratislava pre svoju strategickú polohu a aj preto, že bola najväčším slovenským mestom - mala až 80 000 obyvateľov. Istá skupina politikov dokonca presadzovala, aby sa Bratislava premenovala na Wilsonovo mesto, na počesť amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Považovali sme ho za jedného z kľúčových politikov, ktorí umožnili vôbec vznik Československa.

6. Chceli sme mať more

V istých plánoch sa uvažovalo, že by sme mohli mať prístup k moru prostredníctvom koridoru smerom k budúcej Juhoslávii, v tom čase Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Tento koridor sa mal ťahať od Bratislavy až po Záhreb a mal nám umožniť spojenie s našim spojencom a tým de facto prístup k moru. Prezident Masaryk ho veľmi chcel, pretože to bolo veľmi dôležité z hľadiska obchodu a strategickej polohy Československa, no nikdy to nebolo možné. Veľmoci to nikdy nechceli dovoliť a náš nárok na územie smerom k Jadranu nebol ničím podložený, okrem strategickej polohy a toho, že Masaryk chcel mať vojensky a strategicky silnejší štát.

7. Slováci vďaka Československu neuveriteľne narástli

Niektoré hoaxy tvrdia, že Slováci boli v Československu utláčaní. Nie je to pravda, práve naopak - pre Slovákov bol spoločný štát s Čechmi priestorom pre nebývalý rozvoj.

Slováci zažili v Československu po prvej svetovej vojne bezprecedentný kultúrny rozvoj. Pred prvou svetovou vojnou by sme slovenskú inteligenciu spočítali v stovkách ľudí a to predovšetkým úradníkov, vzdelancov, farárov a podobne. Po prvej svetovej vojne nastal v tejto oblasti obrovský rozmach. Postavila sa sieť škôl či knižníc, bola založená Univerzita Komenského. Pred prvou svetovou vojnou možno až tretina Slovákov nevedela čítať a písať. Toto sa v Československu počas 20 rokov eliminovalo. Obdobie Československa bolo z kultúrneho hľadiska progresívnym obdobím a veľmi nám pomohlo k dokonštituovaniu národa.

zdroje: Wikipedia, TASR, aktuality.sk, sme.sk