Zora Mintalová-Zubercová o Dušičkách: Mŕtvym zapáľte sviecu a nechajte im na stole tieto štyri veci
Halloween, Sviatok Všetkých svätých, Dušičky, Pamiatka zosnulých – ľudia si tieto pojmy často mýlia či spájajú do jedného.
Naši predkovia, úzko spätí s prírodou, si z generácie na generáciu uchovávali v pamäti všetky nepísané úkony, ktoré súviseli s pohrebným zvykoslovím a nielen to. Boli si neustále vedomí, že tak, ako sa všetko začína, musí sa aj skončiť, život nevynímajúc, a túto skutočnosť prijímali s obrovskou pokorou.
Ako plynuli roky, brali teda za viac-menej samozrejmú stratu síl i prípadné neduhy ako slabnúci zrak či pamäť. „Preto vyše 87-ročná starenka z turčianskej obce Blatnica v šesťdesiatych rokoch 20. storočia hádam aj za mnohých svojich rovesníkov na otázku, ako sa má, úprimne odpovedala: ‚Nuž dieťa moje, hluchňem, sľepnem, sprostiem, nuž aľe keď ma chce Pan Boh takú mať…‘,“ píše slovenská etnografka Zora Mintalová-Zubercová vo svojej knihe Tradície na Slovensku. „Vnútorne sa skôr sústredila na to, aby pri jej skone a následnom pohrebe bolo všetko tak zabezpečené a urobené, ako si to pamätala u svojich starých rodičov, u otca a matky,“ dodáva odborníčka.
S modlitbou na perách
Naši prastarí a starí rodičia bežne v tichu svojho domova vstávali s vďačnou modlitbou na perách a podvečer usínali až potom, ako si prečítali niekoľko strán z Biblie alebo potichu zaspievali niektorú z obľúbených nábožných piesní. „Z ich činov, skutkov a slov neplynula nervozita, stres či veľký strach zo smrti, ich dni mali svoj zaužívaný, nenásilný, pokorne prijatý rituál. Každý večer boli pripravení a spokojne usínali s tým, že hádam urobili so svojím vnútorným svetom všetko tak, aby si ich Pán mohol v tichu noci v spánku povolať,“ približuje Mintalová.
Naši predkovia si mŕtvych potom hromadne pripomínali práve na sviatok Všetkých svätých (alebo aj Všechsvätých) a Dušičky. Dnes si tieto sviatky však často mýlime alebo spájame do jedného, no oba pritom znamenali niečo iné a uctievali sa trošku inak.
