Prezidentka pri príležitosti vzniku SR udelila vyznamenania 20 osobnostiam

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy bol udelený týmto osobnostiam:

Peter Zajac

Peter Zajac sa narodil 3. januára 1946 v Bratislave. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave študoval v rokoch 1963 až 1968 slovenský a nemecký jazyk. Germanistike sa venoval aj na univerzite v nemeckom Tübingene v rokoch 1967 - 1968.

Pracovať začal ako redaktor vo vydavateľstve Smena. Od roku 1972 vyučoval na pedagogickej fakulte v Nitre. V Slovenskej akadémii vied (SAV) pôsobil od roku 1981 ako vedecký pracovník.

V rokoch 1991 až 1998 viedol Ústav slovenskej literatúry SAV a neskôr pôsobil na oddelení výskumu slovenskej literatúry 20. storočia tohto ústavu. V súčasnosti je predsedom vedeckej rady ústavu. Prednášal slavistiku na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde je emeritným profesorom.

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Ako člen Demokratickej strany (DS) bol v rokoch 1999 až 2001 podpredsedom.

V roku 2001 zakladal Občiansku konzervatívnu stranu (OKS), v rokoch 2007 až 2012 ju viedol a v apríli 2012 sa stal čestným predsedom OKS.

Za poslanca Národnej rady (NR) SR za Slovenskú demokratickú koalíciu bol zvolený v roku 1998. V poslaneckej lavici sedel do roku 2001, keď sa vzdal poslaneckého mandátu. Za poslanca parlamentu kandidoval v roku 2010 za stranu Most-Híd (OKS vtedy nekandidovala), v parlamente zotrval do predčasných parlamentných volieb v roku 2012.

Peter Zajac patril ku generačnému zoskupeniu autorov okolo Mladej tvorby. V súčasnosti pravidelne glosuje slovenskú literatúru a venuje sa aj politickej publicistike a esejistike.

Martin Janec (in memoriam). Vyznamenanie prebrala dcéra Katarína Vicianová

Martin Janec patril k významným predstaviteľom protifašistického a protikomunistického odboja. Do protifašistického odboja vstúpil v roku 1939 ako 18-ročný - stal sa členom odbojovej skupiny Obrana národa. On aj ďalší členovia jeho rodiny pomáhali utečencom nacistami ovládaného Protektorátu Čechy a Morava prejsť cez Slovensko a zachrániť sa. Neskôr sa stal členom Vysokoškolského strážneho oddielu a v SNP bojoval od jeho vypuknutia. Vojenskú prísahu skladal do rúk Jána Goliana. Legitimáciu s podpisom generála Goliana dostal kedysi ako člen Vysokoškolského strážneho oddielu.

Počas SNP pomáhal zostreleným kanadským letcom prejsť do bezpečia a zažil aj nemecké zajatie, z ktorého sa mu podarilo utiecť. Do odboja vstúpili aj štyria bratia Martina Janeca, prenasledovaní boli tiež ich rodičia.

Profesor Martin Janec sa stal po druhej svetovej vojne medzinárodne uznávaným detským chirurgom a autorom odborných detských publikácií a učební. Ako lekár pracoval takmer 40 rokov.

Branislav Tvarožek

Branislav Tvarožek sa narodil 1. decembra 1925 v Loku pri Leviciach. V detstve sa naučil tri jazyky: slovenčinu, maďarčinu a nemčinu. Ten posledný ho počas Povstania a konečných rokoch vojny zachránil. V lete 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania (SNP) a stal sa členom vysokoškolského strážneho oddielu - špecializovanej jednotky, ktorú vytvoril slovenský povstalecký generál Ján Golian.

Po potlačení Povstania sa dostal do nemeckého zajatia, odkiaľ sa mu neskôr podarilo uniknúť. Po návrate domov spolu s otcom pomáhali partizánom v okolí Nového Mesta nad Váhom. Nástupom komunistickej totality sa však aj jeho osoba ocitla uprostred politických procesov. Začiatkom roka 1949 ho zatkli po tom, ako poskytol nocľah svojmu bratrancovi Živodarovi, ktorý sa vtedy vrátil do Československa ako kuriér západných spravodajských služieb.

Za pomoc bratrancovi bol zaistený a v zinscenovanom procese „Živodar Tvarožek a spol." bol odsúdený na päť rokov odňatia slobody, ktoré si odpykal v pracovnom tábore Jáchymov. Väčšinou pracoval v elektrodielňach, kde sa ťažko zranil a takmer prišiel o zrak. Následky komunistického väzenia si tak nesie dodnes. Po vypršaní trestu sa vrátil domov, v roku 1960 sa oženil a zvyšok pracovného života sa živil ako elektrikár.

Ján Cibuľa (in memoriam). Vyznamenanie prebral syn David Cibuľa.

Ján Cibuľa bol významný rómsky predstaviteľ, ktorý sa výrazne zaslúžil o uznanie rómskej národnosti. Bol prvým rómskym lekárom v Československu, spoluzakladateľom a prezidentom Medzinárodnej rómskej únie a v roku 2001 kandidátom na Nobelovu cenu za mier. Patril medzi ľudí, ktorí sa zaslúžili o uznanie rómskej národnosti v Organizácii Spojených národov (OSN) 4. marca 1979.

Ján Cibuľa pochádza zo slovenského Klenovca, kde sa narodil 7. januára 1932. S prácou pre lepšie postavenie Rómov začal ešte počas svojho pôsobenia na Slovensku, kde v roku 1957 promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V roku 1968 spoluzakladal Zväz Cigánov - Rómov na Slovensku. V ten istý rok Československo opustil a žil vo Švajčiarsku. Pôsobil ako člen parlamentu rómskej organizácie, ktorá v roku 1971 pripravovala vznik Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union - IRU). V roku 1978 sa stal jej prezidentom.

V Londýne 8. apríla 1971 inicioval samit, na ktorom jeho účastníci po prvý raz verejne odmietli pomenovanie "Cigán" od majoritných spoločností a deklarovali prijatie pomenovania Róm. Tento deň sa stal Medzinárodným dňom Rómov. V roku 1985 sa stal laureátom švajčiarskej Kultúrnej ceny kantónu Bern.

V roku 2001 navrhlo Združenie česko-slovenských Rómov v Kanade Jána Cibuľu na udelenie Nobelovej ceny za mier.  Ján Cibuľa zomrel 18. augusta 2013 po ťažkej chorobe v Berne.

František Mikloško

František Mikloško sa narodil 2. júna 1947 v Nitre. Vyštudoval matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1971 až 1983 bol výskumným pracovníkom v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Do roku 1990 z politických dôvodov pracoval striedavo v niekoľkých robotníckych povolaniach.

V rokoch 1968 - 1989 bol kresťanským aktivistom v ilegálnom kresťanskom hnutí. Prispieval do samizdatových časopisov a bol jedným z iniciátorov manifestácie bratislavských veriacich za náboženskú slobodu, tzv. Sviečkovej manifestácie (1988).

Po novembri 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu, neskôr ako predstaviteľ Občianskej demokratickej únie - VPN (ODÚ - VPN). Za VPN kandidoval v roku 1990 vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR). V rokoch 1990 - 1992 zastával funkciu predsedu SNR.

Do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) vstúpil v marci 1992 a do roku 1996 bol jeho podpredsedom. Od marca 1990 do júla 2010 bol poslancom Slovenskej národnej rady, NR SR, najprv za VPN, neskôr za KDH a SDK. V roku 2004 bol kandidátom KDH na post prezidenta SR.

V roku 2008 vystúpil z KDH a spoluzakladal stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), za ktorú v roku 2009 opäť kandidoval v prezidentských voľbách. O Prezidentský palác zabojoval aj v roku 2019.

Je autorom kníh Nebudete ich môcť rozvrátiť (1991), Čas stretnutí (1996), Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, za ktorú bol v roku 2001 ocenený Cenou Dominika Tatarku (spolu s editormi knihy Gabrielou a Petrom Smolíkovými), Desať spravodlivých (2011) alebo Znamenia čias (2013).     V júni 2007 si prevzal Medailu Slovenskej akadémie vied (SAV) za podporu vedy a od roku 2017 je členom Redakčnej rady Encyclopaedia Beliana.

Profily vyznamenaných si môžete prečítať na ďalších stránkach.