Prezidentka pri príležitosti vzniku SR udelila vyznamenania 20 osobnostiam

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy bol udelený týmto osobnostiam:

Zuzana Mistríková

Zuzana Mistríková sa narodila 21. mája 1967 v Bratislave. Vyštudovala divadelnú a rozhlasovú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pracovala v Slovenskej televízii a v Divadle Nová scéna.

Patrila k študentským lídrom počas Nežnej revolúcie v roku 1989. Po Novembri 1989 sa ako 23-ročná stala poslankyňou SNR. Členkou rozhlasovej rady bola v rokoch 1991 - 1992. Na poste prezidentky Rady pre reklamu pôsobila v rokoch 1996 - 2004.

Neskôr bola aj výkonnou riaditeľkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Na Ministerstve kultúry SR pracovala ako generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie v rokoch 2002-2006.

V súčasnosti zastáva niekoľko pozícií. Je výkonnou riaditeľkou v konzultačnej spoločnosti PubRes, výkonnou riaditeľkou neziskovej odbornej inštitúcie Mediálny inštitút, výkonnou viceprezidentkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, členkou Prezídia Rady pre reklamu a členkou Správnej rady VŠMU. Venuje sa aj distribúcii a produkcii filmov.

Helena Barancová

Helena Barancová sa narodila v obci Lenartov v okrese Bardejov. Je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej začala po ukončení štúdia aj pôsobiť. Ale vzhľadom na to, že nebola členkou Komunistickej strany, bol jej profesijný rast obmedzený a svoju činnosť na vysokej škole musela prerušiť.

V roku 1991 sa stala vedúcou Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Na tomto poste zotrvala do roku 1999.

V roku 1991 habilitovala na docentku v odbore pracovné právo. V rovnakom odbore získala v roku 1995 najvyššiu vedeckú hodnosť doktor vied (DrSc.). Prezident Michal Kováč ju v júni 1997 vymenoval za profesorku v odbore pracovné právo.

Na konci 90. rokov 20. storočia sa spolupodieľala na založení Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od 1. februára 2007 do 23. apríla 2010 a od 1. novembra 2011 do 31. októbra 2015 bola jej dekankou. Na fakulte stále pôsobí ako vedúca katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a súčasne tiež ako členka vedeckej rady fakulty.

Vysokoškolskou učiteľkou v odbore pracovné právo je vyše 30 rokov s určitými prestávkami v období neslobody, keď nemohla naplno vykonávať svoju pedagogickú činnosť z ideologických dôvodov. Svoje povolanie vysokoškolského učiteľa v priebehu svojej doterajšej profesijnej kariéry plnila ako svoje poslanie s láskou a vedeckým zanietením.

Tibor Soós

Tibor Soós je veľkou osobnosťou rýchlostnej kanoistiky nielen v Komárne, ale aj na Slovensku a na medzinárodnej úrovni. Dlhé roky pôsobil vo funkcii predsedu Kajak&kanoe klubu Komárno.

Je známy nielen ako funkcionár, ale ľudia ho poznajú predovšetkým ako trénera úspešného štvorkajaku (K4) a podpísal sa pod výnimočné úspechy komárňanskej zlatej éry našej rýchlostnej kanoistiky, pričom vychoval niekoľko úspešných olympionikov.

Ondrej Demáček

Ondrej Demáček sa narodil sa v roku 1940. Ako stredoškolský učiteľ vyučuje informatiku na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Je zakladateľom Korešpondenčného seminára z programovania. Ide o súťaž v programovaní, určenú pre stredoškolákov, ktorá je organizovaná Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Jozef Plachý

Jozef Plachý sa narodil 28. februára 1949 v Košiciach, má české aj slovenské občianstvo. Je účastník štyroch olympijských hier (OH) v behoch na stredné trate (1968 – 5. miesto na 800 m, 1972, 1976 a 1980), bol držiteľ európskeho juniorského rekordu na 800 metrov (m) časom 1:45,9 min.

Pamätný je jeho triumf zo Stuttgartu 1969, kde v medzikontinentálnom stretnutí Európa – Amerika finišoval v čs. rekorde 1:45,4 min, ktorý bol slovenský rekord až do roku 2008, teda takmer štyri desaťročia. Prekonal ho až Jozef Repčík na Zlatej tretre v Ostrave časom 1:44,94 min.

Má striebro z majstrovstiev Európy (ME) v Aténach 1969 v behu na 800 m, ďalšie cenné medaily na 800 m z halových šampionátov - zlato z ME v Grenobli 1972, bronzy z ME v Rotterdame 1973 aj z ME v Göteborgu 1974, z Rotterdamu aj striebro z nevšednej štafety na 4x4 kolá v čisto slovenskej zostave Kováč, Samborský, Plachý, Šišovský. Na Svetovej letnej univerziáde v Sofii 1977 zvíťazil v behu na 1500 metrov.

Najlepší slovenský strednotratiar dal dôstojnú bodku za kariérou na svojich štvrtých OH v Moskve 1980, kde vo finále 1500 m za účasti Coea a Ovetta dobehol šiesty.

Bol aj európsky rekordér na 880 yardov (1:46,7, 1970) a získal 13 čs. titulov a 3 slovenské. Držiteľa Strieborných kruhov SOV (2009) do Siene slávy slovenskej atletiky uviedli v roku 2013. Laureátom ankety Športovec roka sa stal v roku 2019.

Pavel Sadloň

Pavel Sadloň sa ako riaditeľ Gymnázia na Ulici Ladislava Sáru v Bratislave významnou mierou podieľal na vzniku Taliansko-slovenskej bilingválnej sekcie, ktorá vznikla v roku 1991 a patrí medzi prvé bilingválne sekcie na Slovensku.

Veľmi promptne zareagoval na ponuku otvoriť podobný typ štúdia na Slovensku. Založenie sekcie je výsledkom entuziazmu a presvedčenia jej zakladateľov, že bilingválne vzdelávanie otvára mladým ľuďom nové možnosti v rámci znovuzjednotenej Európy. 

Zasadzoval za dosiahnutie lepšieho postavenia učiteľov v spoločnosti a adekvátne ohodnotenie ich práce. Cez Asociáciu riaditeľov štátnych gymnázií Slovenskej republiky, ktorej šéfuje, hlása myšlienku, že vzdelanie nesmie byť degradované nedostatkom peňazí a musí byť spoločnou prioritou nás všetkých. Vo funkcii riaditeľa školy na Gymnáziu na Ulici Ladislava Sáru v Bratislave pôsobí od roku 1990.

Andrej Bán

Andrej Bán sa narodil 28. apríla 1964 v Bratislave. Štúdium ekonómie na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave absolvoval v rokoch 1983 - 1987. V rokoch 1984 - 1986 študoval aj žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Profesionálne sa reportážnej fotografii, ale aj písanej žurnalistike začal venovať v roku 1987. Jeho fotografie či fotoreportáže uverejňovali a uverejňujú české aj slovenské periodiká, ako napríklad Mladé rozlety, Plus 7 dní, Mladá svět, reflex, .týždeň a Denník N. Dlhoročný reportér a fotograf je známy aj ako humanitárny pracovník. V roku 1999 sa podieľal na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození.

Je držiteľom mnohých prestížnych ocenení, ako napríklad Novinárskej ceny Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation za najlepšiu reportáž (Bosna a Hercegovina 2006, Kosovo 2007 a 2008, Balkán 2008, Izrael a Gruzínsko 2010, Turecko 2012), alebo ceny Osobnosť slovenskej fotografie od medzinárodnej poroty Stredoeurópskeho domu fotografie za knihu a výstavu Iné Slovensko (2006).

Cenu Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra dostal v roku 2004 a v roku 2015 získal ocenenie Biela vrana za občiansku statočnosť. Na 26. ročníku Mesiaca fotografie bol jeho záber sýrskeho utečenca na brehu ostrova Lesbos ústrednou fotografiou. V rokoch 2000 až 2004 pôsobil aj ako člen medzinárodnej poroty Czech Press Photo.

Na svojom konte má Andrej Bán okrem oceňovanej publikácie Iné Slovensko (2005) aj reportážne knihy Kosovo (2008), Na juh od raja (2016) a Slon na Zemplíne (2018). Je tiež autorom alebo spoluautorom námetu viacerých dokumentárnych filmov, ako napríklad Krátka pamäť, Tisovy stíny, Duše, Akvárium, My zdes.

Silvia Pastoreková

Silvia Pastoreková sa narodila 19. apríla 1961 v Martine. Vysokoškolské vzdelanie nadobudla na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, titul RNDr. získala na katedre mikrobiológie a virológie (1985). Postgraduálne štúdium absolvovala v rokoch 1988 - 1992 pod vedením RNDr. Jana Závadu, DrSc., titul CSc. obhájila vo Virologickom ústave SAV.

Vedeckú hodnosť doktor vied (DrSc.) v odbore onkológia dosiahla v Ústave experimentálnej onkológie SAV (2003). Od roku 1985 pracuje vo Virologickom ústave SAV, od roku 2003 ako vedúca vedecká pracovníčka oddelenia molekulárnej medicíny.

Vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied Silvia Pastoreková sa spoločne s manželom Prof. RNDr. Jaromírom Pastorekom, DrSc., a spolupracovníkmi zásadným spôsobom podieľala na objave a popísaní onkologického markeru, ktorý signalizuje viaceré typy rakovinových nádorov.

Podarilo sa im odhaliť bielkovinu CA IX, ktorá je dnes predmetom celosvetového vedeckého záujmu ako biomarker agresívnych nádorov, ktoré trpia nedostatkom kyslíka. Uznávaná virologička zastupuje Slovensko v Európskej organizácii pre výskum a liečbu rakoviny (EORTC) a v medzivládnej organizácii Európska molekulárno-biologická konferencia (EMBC).

Odborníčka je členkou Európskej asociácie pre výskum rakoviny (EACR) a členkou Učenej spoločnosti SAV. 

Práca profesorky Pastorekovej bola ocenená Cenou SAV za vedecko-výskumnú činnosť (2003) i Krištáľovým krídlom v kategórii Medicína a veda (2006). V roku 2009 sa stala Slovenkou roka v kategórii Veda a vzdelávanie.

Profily vyznamenaných si môžete prečítať na ďalších stránkach.