Dobrovoľníci sa blysli. V chránených lužných lesoch pri Dunaji vyzbierali 340 kíl odpadu
Čistilo sa v lokalitách Hrabiny, Soví a Pečniansky les.
Bratislava 14. júla (TASR) - Upratovacia akcia bratislavského magistrátu a dobrovoľníkov odľahčila lužné lesy na petržalskej strane Dunaja v Bratislave o 340 kilogramov odpadu. Čistilo sa v lokalitách Hrabiny, Soví a Pečniansky les. Vyzbieraný a vytriedený odpad sa následne analyzoval.
Poskytnúť to má hlavnému mestu prehľad o stave znečistenia týchto prírodných lokalít a tiež dáta v rámci nastavenia pravidiel pre zálohovanie obalov nápojov. TASR o tom informovala hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.
Pomoc lesom
„Podarilo sa pomôcť lesom, ktoré majú pre Bratislavu z hľadiska biodiverzity veľký význam. Takýmto akciám sme pripravení sa venovať aj v budúcnosti,“ uviedol splnomocnenec primátora Bratislavy pre životné prostredie Andrej Kovarik. Fyzickým rozborom a štatistickou analýzou prešla približne tretina vyzbieraného odpadu.
Až 86 percent jeho objemu tvoril vytriediteľný odpad, ktorý je možné zrecyklovať, respektíve spracovať s ohľadom na životné prostredie. Z odpadov, ktoré patria do kontajnerov či do vriec na triedený zber, mali najväčšie 18-percentné zastúpenie plasty. Spomedzi všetkých plastov tvorili najväčšiu časť, takmer tretinu PET fľaše. Z odpadov, ktoré patria na zberný dvor či do veľkokapacitných kontajnerov, mali najväčšie zastúpenie objemné odpady, a to až 28 percent.
Nebezpečný odpad
Nechýbali ani odpady s obsahom nebezpečných látok, čo je vzhľadom na chránené lokality podľa magistrátu neprípustné. „Keď sme videli vyzbierané odpady porozdeľované podľa jednotlivých druhov, uvedomili sme si, že v prírode končí prakticky všetko, s čím sa bežne stretávame v domácnosti od potravín, textílií, skla, papiera, kovov, plastov mnohých druhov, nebezpečných chemikálií, až po rozmanité elektroodpady a stavebné odpady,“ povedal Marek Brinzík z organizácie NATUR-PACK, ktorá sa postarala o roztriedenie a analýzu odpadu z bratislavských lesov.
Z takmer 100 kilogramovej analyzovanej vzorky tvorili PET fľaše päť percent a približne rovnaké zastúpenie mali aj plechovky. „Ak by sa po rozbehnutí zálohového systému do prírody nedostal už ani jeden zálohovaný obal, naďalej by tam ležalo množstvo (v našom prípade 90 percent) iných druhov odpadu," poznamenal Brinzík. Zálohovanie čistote prírody podľa neho pomôže, naďalej však budú potrebné aj iné aktivity na zvyšovanie povedomia verejnosti o odpadoch.
