Desaťtisíc krokmi denne ku zdraviu? Aká je pravda o populárnej hranici, ktorú mnohí dodržujú
Hovorí sa, že by sme pre svoje zdravie mali denne prejsť aspoň 10-tisíc krokov. Je to dôležitá športová hranica alebo marketingový výmysel?
Chôdza patrí medzi jednu z najprirodzenejších aktivít človeka a stovky lekárskych štúdií opakovane preukázali, že pravidelné prechádzky ľudskému zdraviu jedine prospievajú.
Chôdza prispieva k dobrému zdraviu
Obyčajná chôdza nielenže posilňuje našu psychiku, ale zároveň tiež preukázateľne znižuje hladiny cholesterolu či krvného tlaku a pomáha predchádzať cukrovke, obezite a iným zdravotným ťažkostiam. Dokonca znižuje riziko kardiovaskulárnych príhod a úmrtí.
Chôdza je skvelým a jednoduchým spôsobom, akým môžeme zoceliť naše zdravie. Zatiaľ čo sme predtým naše kroky merali „od oka", v súčasnosti nám v meraní vzdialenosti pomáhajú čím ďalej vyspelejšia fitnes náramky a krokomery. Väčšina z nich pritom stavia na tzv. pravidle 10-tisíc krokov denne, ktoré sa počas času stalo doslova mantrou všetkých milovníkov športu a pohybu. Málokto sa však zamyslel, či je táto hranica pre ľudské zdravie vôbec ideálna a kto s týmto nápadom vlastne prišiel.
Išlo o marketingovú kampaň
Pravidlo 10 000 krokov bolo pôvodne súčasťou marketingovej kampane. Celý koncept vznikol v Japonsku v nadväznosti na letné olympijské hry konané v roku 1964 v Tokiu. Počet krokov ale nezačal byť presadzovaný na základe dôkladnej vedeckej štúdie, ale z čisto marketingovej stratégie. Hlavným propagátorom bola japonská spoločnosť Yamas, ktorá týmto spôsobom podporovala predaj prvého pedometra Manpo-Kei (prekladá sa ako 10 000 krokov).
Pomyselné semienko tohto nápadu zasadil japonský výskumník Yoshiro Hatano, ktorý zistil, že priemerný Japonec ujde 3 500 až 5 000 krokov denne. Hatano ale začal presadzovať denný limit aspoň desať tisíc krokov, lebo práve takú vzdialenosť považoval za zdraviu prínosnejšiu. Podľa Davida Bassetta, profesora kineziológie z University of Tennessee, pre pravidlo desiatich tisíc krokov ale v tom čase neexistovali žiadne podložené vedecké dôkazy. „Cítili len to, že takéto číslo svedčí o aktívnom životnom štýle a malo by byť zdraviu prospešné,“ povedal pre The Guardian.
Ničím podložené odporúčania postupne prijala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Americká kardiologická asociácia (AHA) či Americké Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb (HHS). Možno práve preto väčšina smart náramkov aj dnes používateľov automaticky chváli za zdolanie desaťtisíc krokov.
Vzdialenosť nie je kľúčová
Článok pokračuje na ďalšej strane:
