Neznáša tuctovosť, jeho čokolády chutia po oškvarkoch ale aj po hubách: Syrovú som päť rokov jedol len ja

Ochutnať možno všetky ingrediencie, ktoré sú schované v hnedej, čiernej alebo bielej tabuľke. Stroje, ktoré pracovníci pri výrobe používajú, si majiteľ navrhol sám. Celý proces sa deje za sklom, takže spokojní sú hygienici, návštevníci i pracovníci. Na otázku, podľa čoho vznikajú jednotlivé chute, má Rakúšan Zotter jednoznačnú odpoveď. „Podľa mojej nálady. Určite si nerobím žiaden prieskum trhu. To by sme patrili medzi priemer. A to som nikdy nechcel byť. Konzumenti sú v chutiach konzervatívni. Avšak keď im ponúknete niečo nové, zvedavosť im nedá, a ponúknu sa. Mojim cieľom nie je, aby čokoláda so špecifickými ingredienciami chutila každému. Mne stačí, keď si nájde cestu k výnimočným a odvážnym ľuďom,“ vraví výrobca čokolády, ktorému ročne v hlave skrsne i tristo nápadov, čo s čím skombinovať. Všetky si zapisuje a keď cíti, že je ten správny čas, pustí sa do práce.

Česť ich pamiatke

Podnikateľ otvorene priznáva, že možno to s odvážnosťou niekedy trošku prepískol, ale dnes by to vraj robil rovnako. Dokonca mu ani nevadí, že nie ku každému novému produktu si zákazníci našli cestu. Veď napríklad na arašidy s kečupom, mandarínky s horčicou, paradajky so syrom a soľou, prípadne hríby s kandizovanými brusnicami, pochopiteľne, zaobalené v čokoláde treba mať trošku odvahu. Nič ale nevyšlo nazmar. „Každej novej kombinácii dávame čas. Syrovú čokoládu som takmer päť rokov jedol sám. Podobne bola na tom aj čokoláda s hubami shitake či s datľami a cviklou. Neskôr sa osvedčili. Za každou, ktorú sťahujeme z trhu, mi je ale ľúto. Aby som si uctil jednotlivé chute a tiež prácu mojich ľudí, vytvoril som čokoládový cintorín. Symbolicky im každej jednej horí na hrobe sviečka, nech nezabudneme,“ usmieva sa na záver.