Grafik Juraj Behún: V malom meste sa žije fajn. Sťahovať sa neplánujem, veď email je rýchlejší než vlak
Nasledovať svoje sny chce trochu odvahy a zanietenia.
Keď robíme to, čo nás baví, nemáme ani pocit, že ide o našu prácu. Podobným prípadom je aj Juraj Behún z Humenného, ktorý sa vypracoval od tvorby hudobných plagátov až k spolupráci s vydavateľstvom Slnko Records, Andrejom Šebanom, či Divadlom Astorka Korzo 90. V minulosti kvôli nemu zvykli v najznámejšej galérii pop artu na východe vypínať alarm. Tento rok už v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach vystavuje. Napriek úspechom v grafickej branži žije naďalej v malom meste na východnom Slovensku a pre nápady si odbieha do Polonín.
S prvými Photoshopom sme zväčšovali oči a uši
S východniarmi sa nedá inak ako s vtipom a žartovaním. Podobne vyzerá aj rozhovor s Jurajom, ktorého začiatky s grafikou sa tiahnu k základnej škole a k najznámejšiemu grafickému programu Photoshopu. Aj keď primárna agenda tohto obdobia sa týkala zväčšovania očí a uší spolužiakom, neskôr sa cez hudobné koncerty a svoje rôzne kapely dostal až k tvorbe plagátov.
„V Humennom sme mali medzi kamošmi vždy veľmi veľa kapiel. Popri tom, ako som brigádoval v bare, som vytváral plagáty na nejaké naše koncerty. Tie strašidelné prvopočiatky s Bobom Marleym mám stále niekde odložené – pre každý prípad. Neskôr som sa vybral študovať genetiku, no dopadlo to neslávne. Plagátom pre humenský podnik som sa neprestával venovať ani popri iných prácach. Keď sa to nazbieralo, absolvoval som kurz grafického dizajnu v Košiciach. Na grafike je zaujímavé to, že nie je nevyhnutne potrebné mať titul, aby ste to mohli robiť. Zamestnal som sa v IT firme v Prešove, kde som pracoval zopár rokov. Stále som však mal kopec vlastných zakázok cez hudbu. V istom bode som to už proste nestíhal a rozhodol som sa nechať svoju prácu a robiť sám na seba.“
Longital & Slnko Records
Vďaka plagátom ho oslovila aj dvojica z kapely Longital, ktorá chcela aby pre ich vydavateľstvo Slnko Records urobil zopár vizuálov pre ich albumy a koncerty. Kvôli tomu mu ponúkli tiež možnosť pracovať na LP platni Doroty Nvotovej. „Ani som tomu neveril. Som z generácie starých pankáčov, do Doroty Nvotovej sme boli všetci zaľúbení. Ide o priesvitnú platňu o počte 30 kusov, ručne vyrobených na Slovensku. Text pre jednu pieseň z dvoch – V daždi – napísal Milan Lasica. Bola to pre mňa veľká česť podieľať sa na niečom, na čom mi tak veľmi záleží a na čom som vyrastal.“
Galéria
Keď sa práca neoddeľuje od voľného času
Juraj má šťastie, hodiny sa mu pri grafických prácach nevlečú, inšpirácia ho neopúšťa a vyhorenie nehrozí. Pri otázkach, ako k svojej práci pristupuje, zdôrazňuje odsedené noci ako pri každom inom remesle a hľadanie vlastného štýlu. Väčšinu času sa cíti tak, že vlastne ani nepracuje.
Článok pokračuje na druhej strane:
