Prežil pád zo štítu a rozhodol sa, že bude záchranárom. Z milovaných Tatier ho nakoniec vyhnali komunisti
Alexander Luczy, Šaňko či Šanika, ako ho prezývajú priatelia, pre Dobré noviny prezradil neuveriteľné zážitky z hôr aj zo záchranárskych akcií a porozprával aj o tom, ako ho bývalý režim prinútil vymeniť Vysoké Tatry za švajčiarske Alpy.
Aj keď mu hory dodali v živote potešenie, priateľstvá a veselé chvíle, počas niekoľkých rokov mu v Tatrách zomreli blízki priatelia i otec, ktorý v roku 1977 spadol pri výstupe na Širokú vežu. Na otázku, či sa kvôli tomu na hory nehnevá, odpovedal celkom jasne: „Na hory sa nemožno hnevať. Vzali mi síce viacerých priateľov i otca, no každý kto chodí do hôr, vie, že s takým niečím musí počítať. Hory sú príroda a na prírodu sa nemôžem hnevať,“ vysvetlil.
Členom ŠtB? Nikdy!
Na koho sa však hnevať môže, bol komunistický režim a jeho verní predstavitelia. Tí totiž Alexandrovmu otcovi, Gustávovi, znárodnili potraviny, ktoré si sám vybudoval. Rodina sa stala nepriateľom štátu, aj napriek tomu, že Gustáv počas Slovenského národného povstania podporoval partizánov, ktorých zásoboval potravinami. Miestni predstavitelia komunistickej moci mu odobrali živnosť, zlikvidovali obchod a poslali ho pracovať do železorudných baní.
Z doteraz neznámych dôvodov príslušníci ŠtB chceli urobiť z mladého Alexandra ich agenta. „Nikdy som sa nedozvedel, prečo si vybrali práve mňa. Veľa som o tom uvažoval a prišiel som iba na to, že som v Tatrách prakticky každého poznal a mal som s každým dobré vzťahy, a to chceli eštebáci pravdepodobne využiť. A to som ja za žiadnych okolností nemohol dovoliť,“ vysvetlil. Jedného dňa mu otec povedal, že ak tú spoluprácu odmietne, musí zmiznúť. „Zmiznúť? Nevedel som, čo to znamená. Potom som to pochopil. Musel som rýchlo emigrovať,“ dodal. Ak by to nespravil, život by mu zničili podobne ako jeho otcovi.
Tatry vymenil za Alpy
Alexandrovi sa podarilo emigrovať legálne po príchode sovietskych vojsk. V rukách ako jeden z mála držal oficiálny pas. S vtedajšou priateľkou vycestovali do Švajčiarska, kde mal možnosť ísť ako horolezec a kde nakoniec požiadal o politický azyl. Jeho priateľka sa však bála, že sa už nikdy neuvidí s rodinou, a tak o azyl nepožiadala a vrátila sa domov. „Ako presvedčený demokrat som jej povedal, že je to jej slobodné rozhodnutie a ona sa slobodne rozhodla odísť do neslobodnej krajiny,“ vysvetlil.