Alžbeta vyrastala pri cintoríne, videla hrozné veci. S bratom zachránili Žida, ktorého tam priviedli na smrť
Bola tínedžerkou, keď z jej rodnej Serede odnášali nevinných ľudí na smrť. Ona ani jej rodina sa však gardistom nikdy nepodvolili.
Nakoniec už v Seredi nebolo ani jedného Žida, okrem obchodníka Paula. No v jeden deň si prišli aj po neho. Podľa spomienok pani Alžbety to bol veľmi dobrý človek, ktorý mal každého rád. „Naraz sme počuli strašný krik a utekali sme von. To neboli ľudia, to boli zvery! Oni toho Žida ťahali po zemi, on bol taký menší vzrastom, a došlo nákladné auto a hodili ho do toho auta ako vrece. My sme strašne plakali a kričali, mama nás tíšila, lebo sa bála, že aj nás zoberú,“ uviedla pre Pamäť národa.
Nemci si neskôr ku konci vojny spravili z časti cintorína skladisko zbraní a navláčili tam rôzne bomby aj ručné granáty. Alžbetina rodina žila v neustálom strachu, hrozilo, že s ústupom Nemci vyhodia do vzduchu sklad zbraní aj s cintorínom. Otec na konci cintorína vykopal kryt, do ktorého sa schovávali vždy, keď niekto prišiel do skladu, často aj v noci.
Celá rodina aj s najmladším bračekom, ktorý sa narodil v októbri 1944 nakoniec vojnu prežila. Po vojne stále bývali na cintoríne, no väčšina ich židovských známych a priateľov sa už nikdy nevrátila. Po vojne sa stretli aj so Židom, ktorému pomohli utiecť z cintorína. O svojom hrdinskom čine Alžbeta spolu s bratom nikdy nehovorili ani rodičom, ktorí sa o tom do smrti nedozvedeli.
Alžbeta dodnes žije v Seredi, v súčasnosti už na dôchodku.
