Pôvabnej Helene pózoval aj prezident Masaryk, o prvej rusínskej sochárke napriek tomu takmer nik nevie
V žiadnej súčasnej encyklopédii alebo príručke nenájdeme o Helene Mandičovej ani slovo. Len málokto tuší, že pôvabnú mladú umelkyňu zo Slovenska obdivoval aj prvý prezident Československa.
„Také pekné dievča a ešte aj vychýrená sochárka, k vám musela byť príroda veľmi štedrá,“ pochválil prezident Tomáš Garrigue Masaryk vtedy len 24-ročnú Helenu Mandičovú, ktorá sa stala prvou rusínskou profesionálnou sochárkou. Ako jedna z mála sa mohla pochváliť tým, že pred ňou pózoval samotný prezident Československa. Aj jej osobná cesta bola úzko spojená s osudom prvej Československej republiky. Pád republiky znamenal tiež koniec umeleckej cesty Mandičovej.
Talent po bohémskom kňazovi
Helena Mandičová, rodným menom Olena, sa narodila do rusínskej rodiny v uhorskom Sedmohradsku, ktoré je dnes súčasťou Rumunska. Jej otec pochádzal z Osikova pri Bardejove. Bol dobrým učiteľom, no za jeho názory a rusínsky patriotizmus ho uhorské úrady šikanovali a pravidelne premiestňovali. Po rozpade monarchie jej otec zložil prísahu slovenského učiteľa v Kováčovciach pri Veľkom Krtíši.
Olena bola bystrá a nadaná, študovala na gymnáziách v Budapešti aj v Košiciach a po maturite odišla študovať umenie do Prahy. Pod vedením významného českého sochára Jana Štursu dosahovala veľkolepé výsledky. Talent zdedila pravdepodobne po matkinom bratovi, ktorý bol síce farárom, no zároveň bohémom a skúseným maliarom.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1455759051246974&set=p.1455759051246974&type=3
Nemala ešte ani 25 rokov, keď ju v pracovni na Pražskom hrade prijal prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Mladá sochárka sedela pred jeho pracovňou a bola s nervami v koncoch. Dopočula sa, že prezident má zlú náladu, a tak vôbec nevedela, čo má čakať. Toto mala byť zákazka jej života. Mala vytvoriť pomník prvého prezidenta Československej republiky pre mesto Užhorod.
Mladá trúfalá sochárka
Olena región Podkarpatskej Rusi milovala, veď sama bola Rusínkou a za svoju krátku kariéru stihla vyrobiť niekoľko búst významných rusínskych dejateľov. Urobiť obrovskú sochu prezidenta však bola iná liga. Prezidenta však ihneď očarila a na svoju trému úplne zabudla. Masaryk ostal v šoku, keď mu Olena jasne povedala, že sochu nebude tvarovať podľa fotky, ale že on bude jej skutočným modelom. Táto správa sa rozniesla po celej republike.
S Masarykom sa stretávali v jeho letnom sídle na zámku v Lánoch, kde sa rozprávali o prírode a umení. „Zveroval sa jej o svojom vzťahu k prírode a umeniu a nešetril slovami obdivu, pokiaľ išlo o tetinu tvorbu. Vraj krehké žieňa s malými ručičkami a, hľa, čo dokáže urobiť s tou hlinou!“ prezradila pre Pravdu Mandičovej neter Tatiana Poljaková.
Prezident jej tvorbu obdivoval a dával jej to najavo, zároveň nedočkavo sledoval, ako dopadne jeho vlastná socha, ktorá mala byť skutočne monumentálna. Na obrovskom žulovom podstavci, ktorý meral štyri metre, stála nakoniec dôverná kópia Masaryka, ktorá merala úctyhodných 3,2 metra.
Myslela, že sochu už nikdy neuvidí
Článok pokračuje na druhej strane:
