Kníhkupectvo v rodnom meste jej spadlo do rúk priamo z neba: Tvoríme tu kultúru na kolene, aby mladí neodchádzali

Z Košíc sa po pár rokoch presťahovala domov do Humenného, kde sa snaží nielen vychovávať svoje dvojčatá, ale zároveň rozvíjať alternatívne kultúrne aktivity. A to najmä literárne vo svojom Kníhkupectve Na korze. Týmto názvom odkazuje na jediného Slováka-Humenčana, ktorý slovenskej kinematografii priniesol amerického Oscara. Prečítajte si, prečo mladí ľudia ostávajú na východe Slovenska a ako svojím podnikaním prispievajú k sčítanejšej spoločnosti.

Obchod na korze (2018)

Príležitosť mať vlastné kníhkupectvo v centre Humenného jej vraj padlo do rúk ako z neba. Oslovila ju pri tom predchádzajúca majiteľka. Alexandra Harvanová, známym známa ako Saška, dlho neváhala a v roku 2018 otvorila na Námestí osloboditeľov Kníhkupectvo Na korze, ktorého názvom si chcela uctiť pamiatku Ladislava Grosmana. Ten dostal malé mesto na východe Slovenska, odkiaľ pochádzal, na svetovú (kinematografickú) mapu. 

„Pred návratom do rodného mesta, som pár rokov žila a študovala v Nitre a Košiciach, kde sa kultúra stala neoddeliteľnou súčasťou môjho spoločenského života. Do Humenného som sa vrátila kvôli materskej dovolenke. Keď skončila, vedela som, že tu chcem ostať. S tým však súvisel fakt, že som si potrebovala okolo seba vytvoriť aj kultúrne, voľnočasové zázemie, aby mi tu nič nechýbalo.“

Koľko ľudí sa rozplače, keď spomína na knihu, ktorá im zmenila život?

Saška je vernou čitateľkou, jej ročný rekord je približne 60 kníh. Zo základnej školy si pritom pamätá aj na krátku traumu z knihy Čenkovej detí od Fraňa Kráľa (v čom určite nie je sama.) Až neskôr v dospelosti si vybudovala vzťah aj k povinnej literatúre, na ktorú, podľa svojich slov, musela dozrieť. Kniha, ktorá jej navždy zmenila život, je pre ňu Pán prsteňov od J. R. Tolkiena. „Je to moja srdcovka. Vždy sa rozplačem, keď o tom hovorím. Tento titul ma priviedol nielen do knižného sveta, ale aj k mojej celoživotnej profesii. Cez fantasy som prešla k svetovej a slovenskej literatúre. Neskôr som pracovala ako manažérka jednej z hlavných slovenských kníhkupeckých sietí. To mi veľmi pomohlo pri otváraní si vlastného priestoru – vedela som, čo všetko pri tejto práci treba vedieť. A je toho naozaj veľa. 

Dnes už niekoľko rokov pracujem sama na seba a aj keď je to naozaj drina, je to o to viac príjemnejšie. Nastavujem si sama pravidlá, som voľnejšia v rozhodovaní, nikto ma neobmedzuje. Keď som šla otvárať Kníhkupectvo Na korze, mala som v hlave takú idylku, ako si čítam v okne svojho obchodíku s knižkami. Tá rýchlo pominula. Vôbec tu nečítam, pretože sa musím venovať práci. Udržať biznis bolo náročné aj počas roku 2020, keď vypukla pandémia. Naučila som sa ale, že vždy je potrebné, aby ste o sebe dávali vedieť smerom navonok. Ľudia sú vďační, ak sa im pripomínate. Fungujú na nich tie princípy, ako na mňa ako zákazníčku: nemám rada, ak mi niekto niečo núka len za účelom predaja a páči sa mi, keď sa o mňa starajú. Tiež mi sú sympatické značky, ktoré robia niečo nad rámec svojej biznis agendy, niečo pre spoločnosť, z čoho neprofitujú.“

Desať štipendistov za rok a talentované recenzie

Budovanie značky a prínos do spoločnosti sú pre Sašku kľúčové. Sama si preto vymyslela koncept čitateľského programu – štipendia, ktoré udeľuje desiatim deťom počas školského roka. Tento rok je to už tretí ročník, keď desať žiakov základných a stredných škôl obdrží každý mesiac jednu knihu podľa ľubovoľného výberu zadarmo. Jedinou úlohou je na každú prečítanú knihu napísať recenziu, ktorú majiteľka kníhkupectva uverejňuje na webovej stránke.

Článok pokračuje na ďalšej strane: