Náš zákazník, náš pán: Baťa vytvoril obuv dostupnú pre všetkých. Pri podnikaní nikdy nemyslel len na seba
Baťa patrí medzi najznámejšie svetové značky pochádzajúce z Československa. Tomáš Baťa sa stal nie len podnikateľským fenoménom, ale najmä predstaviteľom „kapitalizmu s ľudskou tvárou".
Keď však vojna skončila, pre Baťu nastali ťažké časy, a preto sa rozhodol k odvážnemu kroku. Znížil cenu obuvi o polovicu, čím chcel vypredať sklady. K tomu znížil mzdy o 40 percent a pracovníkom to kompenzoval tým, že im poskytol potraviny, odevy a ďalšie potrebné veci za polovičné ceny. Polovičné ceny pôsobili ako magnet na zákazníkov, zásoby sa výborne predávali a Baťa inkasoval defláciou zhodnotené peniaze. Takto sa stali štyri písmená BAŤA všadeprítomným symbolom úspešného podnikania.
Práca, ale aj sebarozvoj
Noví robotníci, ktorí do Zlína prichádzali za prácou, boli okamžite prijatí na pracovnú zmluvu do hlavnej výroby, prípadne nastúpili podľa vlastnej špecializácie do ďalších, novo tvoriacich sa prevádzok firmy. Tí najlepší z celého podniku mali možnosť po pracovnej dobe navštevovať Baťovu školu práce na získanie vyššej kvalifikácie, vyššej odbornosti a mohli sa venovať výučbe cudzích jazykov. V tejto škole viselo Baťovo heslo: „Nehovor mi, že to nejde – povedz mi, že to zatiaľ nevieš“.
Ďalšou revolučnou inováciou bolo vytvorenie hospodárskych jednotiek, ktoré mali vlastný účet ziskov a strát. Tieto samosprávne dielne tvorili základnú bunku celého podniku a v ich čele stál majster, ktorý za všetko niesol zodpovednosť.
Zamestnanci v továrni zarábali takmer až dvakrát toľko ako priemerný zamestnanec v Československu. K slušným výplatám dostávali aj vstupenky do kina či rozpočet na jedlo. Okrem toho sa mohli vzdelávať a po vojne im firma poskytla aj psychologickú knižku. Baťa zamestnancom zriadil poistný fond na sociálnu a zdravotnú pomoc a len dva roky neskôr predstavil päťdňový pracovný týždeň.
Baťova cena produktov oblázni zákazníka aj dnes
Na konci roku dostal každý zamestnanec knižku, do ktorej si zapísal, koľko by si chcel v budúcom roku zarobiť. „Ste moji spolupracovníci a mojou povinnosťou je, vytvoriť vám také podmienky, aby ste si tieto peniaze mohli zarobiť,“ hovorieval im Baťa. Typická je dodnes tiež Baťova cena, ktorá skoro vždy končila deviatkou. Skrátka 999 korún vyzerá opticky lákavejšie ako 1 000, pritom ide o rozdiel jednej koruny.
Obrat firmy dosahoval v tridsiatych rokoch skoro dve miliardy. Zo Zlína chcel Baťa urobiť mesto slnka, vody, zelene a čistoty, no to sa mu kvôli tragickej leteckej nehode už nepodarilo. Zahynul v roku 1932, keď vo svojom lietadle letel do Švajčiarka, kde mal otvárať novú pobočku. Práca v podnikoch Tomáša Baťu vtedy živila tridsaťtisíc zamestnancov, firemné továrne a predajne sa rozkladali na štyroch kontinentoch.
Do vedenia firmy sa dostal Tomášov nevlastný brat Jan Antonín Baťa, ktorý pokračoval na rozvoji podnikania a dnes je už jasné, že sa mu to podarilo. Slávnu značku s českými koreňmi dodnes vlastnia výhradne potomkovia Tomáša Baťu, aj keď z ich priezviska zmizol mäkčeň a nikto z nich už dávno nehovorí česky, ale výhradne anglicky. Jedno však ostalo nezmenené - Baťa aj po 127 rokoch stále obúva svet.
