Náš zákazník, náš pán: Baťa vytvoril obuv dostupnú pre všetkých. Pri podnikaní nikdy nemyslel len na seba
Baťa patrí medzi najznámejšie svetové značky pochádzajúce z Československa. Tomáš Baťa sa stal nie len podnikateľským fenoménom, ale najmä predstaviteľom „kapitalizmu s ľudskou tvárou".
„Vykonávaním všetkých robotníckych prác našiel som cesty, ktoré viedli k úspore materiálu aj zjednodušeniu robotníkovej práce. Suroviny nosil som na chrbte z otrokovickej železničnej stanice od polnočného vlaku, desať kilometrov do Zlína. Do rána som s jedným robotníkom narezal materiál a ten ráno vydal robotníkom. Robotníci pracovali vo dne v noci, až bolo dielo hotové. Potom zase robotníci vyspávali a ja som išiel v noci odviezť tovar, doviezť novú surovinu a aj peniaze na výplatu. Sám som nakupoval materiál, sám ho porezal alebo strihal, sám rozdelil medzi robotníkov, sám prijal a prezrel pár po páre, sám vyplatil robotníkov, sám vykonal všetko knihovanie a vyúčtovanie,“ opisoval začiatky podnikania Baťa.
Náš zákazník, náš pán
V ten rok Tomáš Baťa splatil všetky dlhy, vďaka čomu si mohol začať šetriť na prvú modernú továreň, ktorú vybavil tými najmodernejšími obuvníckymi strojmi. V roku 1904 odišiel za skúsenosťami do Ameriky, kde sa zamestnal ako robotník vo výrobe. Americkí robotníci totiž dosahovali desaťkrát lepšie výsledky ako tí českí a Baťa chcel vedieť, prečo to tak je. V najväčšej obuvníckej firme na svete Endicott-Johnson Shoe Company ho zaujali nie len špičkové stroje, ale najmä starostlivosť o zamestnancov.
Po návrate do Zlína zaviedol dvojzmennú prevádzku továrne, priviezol stroje a nové plány továrenských budov a tiež nový americký manažment. Baťa sa čoskoro stal európskym obuvníckym fenoménom. Svojim jedinečným prístupom k zákazníkovi dokáže okamžite reagovať na jeho potreby a práve odtiaľ pochádza známe motto Tomáš Baťu „Náš zákazník, náš pán.“
Baťov Zlín
Vlastnil dve moderné továrenské budovy, zamestnával tristo zamestnancov a denná produkcia obuvi dosiahla počet tritisíc párov topánok. V roku 1911 strávil opäť nejaký čas v Amerike, kde pracoval ako obyčajný robotník v automobilovej továrni Henryho Forda.
Po návrate zaviedol po vzore Forda pásovú výrobu obuvi, ktorá produkciu ešte znásobila. S rastúcim objemom produkcie rástla tiež imigrácia nových pracovných síl, čo vyvolalo problém, kam všetkých robotníkov v Zlíne ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou kultových Baťových domčekov, popri ktorých vznikli v meste ďalšie budovy, dnes tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta.
Počas vojny všetci krachovali. A Baťa? Hneď ako vyhlásili v roku 1914 mobilizáciu, vyrazil do Viedne. Bolo mu jasné, že armáda bude potrebovať topánky a palce mu pri vyjednávaní držali aj robotníci. Pracovníkov z vojnovej výroby sa totiž vojenská mobilizácia netýkala. Získal vtedy zákazku na 50-tisíc vojenských topánok.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
