Horskí nosiči z Vysokých Tatier: V horách pribúda ľudí, no ubúda pokora. Nevnímajú veľkosť hôr

Horskí nosiči vo Vysokých Tatrách majú dlhoročnú tradíciu. V začiatkoch nosili batožinu klientom horských vodcov a koncom 19. a začiatkom 20. storočia ako profesionáli pomáhali pri vzniku vysokohorských chát. Najprv boli potrební pri ich budovaní a neskôr pri zásobovaní. Nosiči dokonca vypomáhali aj pri výstavbe lanovky na Lomnický štít. Tradícia nosičstva pretrvala až dodnes a táto profesia sa ocitla aj v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Ide hlavne o psychiku

Nosiči sa v rozhovore pre TASR zhodli v tom, že v súčasnosti ľudí v horách pribúda a mení sa aj ich správanie. „V Tatrách v poslednej dobe pribúdajú turisti, ktorým chýba základná slušnosť a pokora k horám. Tie sú preplnené ľuďmi, ktorí tam chodia pre sociálne siete. Idú do hôr presadzovať sami seba, namiesto toho, aby vnímali veľkosť hôr a svoju malosť. Idú tam vnášať svoje pravidlá. A toto sťažuje nosenie. Bojujete s kilami na pleciach a ešte musíte dávať pozor, aby ste niekoho neprišliapli, aby ste prešli cez skupinku, čo vás nechce pustiť,“ podotkol bývalý horský nosič Martin Maličký.

Samotnú prácu nosiča si môže vyskúšať každý. Na Popradskom plese je pripravený tovar s nižšou váhou, ktorý je potrebné vyniesť na Chatu pod Rysmi. Horský nosič Pavol Garaj ozrejmil, že na ostatných chatách sa dá robiť nosičstvo brigádne, no väčšinou pri výbere na stálo uprednostnia tých, čo si to už skúsili. „Z fyziologického hľadiska je jedno, aký je nosič, ale tam ide skôr o tú psychiku, naložiť si na plecia a pretrpieť. Keď je človek športovo založený, tak je to pre neho lepšie. Ide o to, aby sa človek nevzdal a vyniesol to hore. Ja si myslím, že ak to s váhou prestrelí, je to jeho problém a musí to vyniesť. To je jedno, či bude niekomu trvať dve hodiny alebo päť hodín, kým to vynesie,“ uviedol Garaj, ktorý pravidelne vynáša na Zbojnícku chatu.

V zime treba poznať hranice

Martin Maličký eviduje za posledné roky veľký záujem o povolanie nosiča. „Niekedy boli nosiči zväčša horolezci alebo ľudia, ktorí chceli byť v horách za každú cenu a išli tam pre ne. Dnes je veľké percento nových nosičov, ktorí videli fotku nejakého nosiča na sociálnych sieťach a keďže si ju potrebujú dať aj oni, tak začali nosiť. Viac fotiek ako kíl na sebe pri vynáške,“ skonštatoval. Kedysi boli podľa neho na Téryho chate dvaja alebo traja stáli nosiči a cez leto prišli štyria brigádnici. Teraz je to aj 50 až 60 nosičov.

Článok pokračuje na druhej strane: