Boris a Monika si prenajali krčmu v Osadnom: Smiali sa nám, keď sme vraveli, že sem raz budú chodiť turisti

Nie je sa čomu čudovať – nájdete tu Park tmavej oblohy, hostovické lúky plné kosatcov a zubrích rodiniek, lesné kaskády i kuviky. Alebo jedľu bielu, ktorej šišky rastú opačným smerom. Potenciál tejto lokality vyhlasuje už cez dvadsať rokov aj miestny pár Ocetníkovcov, známy v poľských, slovenských i českých turistických kluboch. Manželia Boris a Monika spolu prevádzkujú miestnu krčmu, potraviny i chalúpku s ubytovaním. Prečo je dnes in zájsť práve sem na dovolenku?

Turistické jasnovidectvo začalo v roku 2004

Borisa Ocetníka pozná dnes už nejeden turista z okolitých štátov blízko Polonín. Chodia sem Slováci, Ukrajinci, Češi, Poliaci, ale aj Holanďania či Američania. Posilnený turistický trend v Osadnom Boris predpovedal už na začiatku milénia, keď sa po práci na družstve rozhodol prenajať krčmu, aby mohol tamojších dobrodruhov pohostiť hocikedy. Neskôr k tomu pridal aj potraviny. 

„Krčma bola zatvorená dva roky, keď sme si ju prenajali. Ja som, na východe vravíme ‚originál‘, z Kalnej Roztoky, manželka má korene v Osadnom. Už dávno som videl potenciál v tom, koľko turistov sa tu premávalo vo vtedajšej dobe. V roku 2004 som susedom vravieval, že raz sem budú ľudia chodiť na dovolenku. Smiali sa zo mňa. Vtedy tu chodievali návštevníci z poľskej strany. Nemali kde bývať, pretože ich nikto zo starších ľudí v dedine nechcel ubytovať. Napokon sme kúpili aj jednu chalúpku a začali ju prenajímať, aby nemuseli spať len tak pred krčmou, hovorí Boris. 

„Turisti sa pre nás na tomto konci Slovenska, tesne pod hranicou, stali niečo ako živá encyklopédia. Chodili sem, pýtali sa a my sme sa pýtali ich. Dávali sme im tipy, kam ísť, kde je zverina, či je počuť medvede. Krčma u Borisa je dnes turistickým bodom. Pre nás, ktorí tu žijeme celý život, sa to nemusí zdať ako ideálne miesto na dovolenku alebo ako niečo výnimočné. No naši návštevníci nám hovoria jediné: ‚Je tu taký pokoj.‘ Niektorí chcú stráviť svoj dôchodok práve v Osadnom,“ dodáva miestny krčmár.

V minulosti nebolo po kom zbierať plechovky

Podľa Ocetníkovcov sem chodievajú najviac Češi, ktorých tesne nasledujú Poliaci. Počet slovenských turistov sa oveľa viac zvýšil počas obdobia pandémie, keď sme sa ako národ ponorili do tajov miestnej turistiky a začali svoju krajinu objavovať nanovo. Výsledkom bolo aj mnoho prekvapení a prehlbených znalostí o slovenskej kráse. Osadné je spolu s Runinou a Novou Sedlicou jedno z troch najdôležitejších vstupných bodov do Národného parku Poloniny. 

„Sme dedina s nádherným lesom v Chránenej oblasti Udava, slávnou kryptou z prvej svetovej vojny, dvomi kostolíkmi, zvonicou, Parkom tmavej oblohy bez svetelného smogu, vojnový cintorín. Blízko sú Medzilaborce s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola. V Osadnom máme tiež Koziu farmičku, kde si môžete nakúpiť bio mliečne výrobky. V máji a júni kvitnú kosatce na lúkach priľahlých k Hostoviciam. Počas letných nocí u nás na záhrade hostia pozorujú perzeidy ležmo v tráve. Naviac môžete v lesoch celoročne sledovať a fotiť divú zver, mimo iného zubre s mláďatami, medvede, diviaky, ale aj sovy a kuviky.“

„Občas je záujem taký veľký, že nás už niekoľko ľudí varovalo, aby sa z Osadného nestalo druhé poľské Zakopane, kde je dnes hlava na hlave. Aj keď je to prirodzený dopad turizmu, predsa len sa to čaro daného miesta takto vytráca. Už aj my sme museli minulý rok zbierať po ľuďoch flaše a plechovky z lúk poprvýraz, odkedy sa návštevníkom venujeme. Nebolo nám to príjemné. Počas obdobia koronavírusu tiež v spomínanej Runine obrazne ‚vybuchlo‘ parkovisko s autami a kontajnery s odpadkami. Premýšľame nad tým, ako by sa v tomto dal nastaviť balans,“ spomína Boris Ocetník.

Článok pokračuje na ďalšej strane: