Srdce Bohu, ruky ľuďom. Evžen bol roky na ulici, dostal druhú šancu a teraz pomáha ostatným
Naučil som sa v živote brať aj dávať. Sám som žil na ulici a viem, aké je to ťažké, preto chcem pomáhať ostatným, hovorí Evžen, ktorý druhú šancu na život využil naplno.
Manželka sľúbila, že mu zaistí náhradné bývanie. No namiesto garsónky ho čakala posteľ na ubytovni. Na izbe bol s troma ďalšími mužmi a privyrábal si ako pouličný predajca. Okrem toho ministerstvo zdravotníctva po revolúcii prehodnocovalo všetky invalidné dôchodky, a ten jeho znížili na čiastočný. Nájomné v ubytovni však stále len rástlo a k tomu všetkému prišiel aj o prácu na čierno. Bez pomoci bývalej manželky aj sestry tak skončil na ulici. „Boli to asi najosamelejšie roky v mojom život, a to som introverti,“ priznal pre portál Hate Free.
Požiadať o pomoc je náročné
Na ulici nakoniec strávil celých desať rokov života, až kým ho na ulici náhodou nestretla jeho bývalá kolegyňa, ktorá pochádzala z Ukrajiny. „Nechať si pomôcť bolo ťažké. Som hrdý človek a bol som presvedčený, že svoje problémy má človek zvládnuť sám, nanajvýš s pomocou rodiny,“ vysvetlil. Vďaka pomoci sociálnych pracovníkov sa presťahoval do azylového domu a následne do štartovacieho bytu. V každom zo zariadení ale mohol byť len obmedzenú dobu, strach a neistota, že skončí zase na ulici, ho často budili zo snov. „Už som nechcel zažiť, ako sa ku mne všetci otočia chrbtom a pre svoje okolie prestanem existovať. Nechcel som sa viac cítiť trápne, nechcel som zapáchať a nemôcť sa ani umyť a vyprať si. Nechcel som znovu zažiť, ako pred vami pribuchnú dvere aj vaši najbližší,“ priznal úprimne pre Hate Free.
V roku 2012 však do Ostravy prišla študentka Eliška Lindovská, ktorá zorganizovala akciu Noc vonku, aby ľudia majúci strechu nad hlavou spoznali, aké to je, keď ju nemáte. Na akciu sa prihlásil aj Evžen, ktorý veril, že takáto skúsenosť ľuďom otvorí oči. Na vstupné minul svoje posledné peniaze. Nakoniec ho však organizátori zobrali medzi seba, dovolili mu zapisovať zoznam potravín, ktoré darovali ostatní. Keď sa ho usporiadatelia Noci vonku opýtali, či chce v tíme ostať, bez váhanie kývol. „Kým budem zdravý, budem im pomáhať,“ uviedol Evžen, ktorý s projektom Noc vonku získal prestížne ocenenie pre inovatívne sociálne projekty SozialMarie. Pre cenu si išiel spolu s ostatnými až do Viedne a odvtedy je jeho život úplne iný.
Dostal druhú šancu
Pravidelne verejnosti rozpráva o svojom živote na ulici, chodí prednášať študentom sociálnej práce, hrá divadlo v spolku Aslido a zo všetkých síl pomáha ľuďom bez domova, aby našli cestu do normálneho života. Sám totiž vie, aké je to náročné, ak je na to človek sám. „Naučil som sa v živote brať aj dávať. Sám som žil na ulici a viem, aké je to ťažké, preto chcem pomáhať ľuďom a nachádzať riešenia pri vzniknutých ťažkých životných situáciách,“ vysvetlil pre spolok Aslido.
Evžen prežil veľa nocí v zákutiach starých továrni, opustených domoch i kanáloch, no už niekoľko rokov býva opäť vo svojom. S mestom má riadnu nájomnú zmluvu, ktorú s ním každý rok obnovuje. Ako introvert, ktorý počas života stratil dôveru v ľudí, však dnes žije rušným spoločenským životom, a to vďaka tomu, že s ostatnými dobrovoľníkmi podáva pomocnú ruku ostatným. „Dostal som druhý šancu, za ktorú som vďačný a chcel by som to spoločnosti vrátiť. Chcem, aby na ulici končilo čo najmenej ľudí,“ dodal dúfajúc.
