Pridala sa k expedícii na Sibír, aby pomohla chorému synovi. V drsných podmienkach prežila dva roky

Inuitka Ada Blackjacková sa síce narodila na Aljaške, ale žiadne skúsenosti z pravej divočiny nemala. Nemala ani potuchy o tom, ako by v prípade potreby prežila na opustenom ostrove a už vôbec nie v absolútne nehostinných podmienkach a krutej zime. V roku 1921 sa však predsa len ocitla v päťčlennej posádke, ktorá sa vybrala preskúmať nepoznaný terén na Sibíri. Expedícia sa však celkom vymkla spod kontroly a po dvoch rokoch v divočine prežil len jediný človek. Ana Blackjacková.

Vedela šiť a po anglicky

Dôvod, prečo sa posádka vybrala na chladný Wrangelov ostrov bol celkom chabý – kapitán chcel preskúmať ostrov a dúfal, že by sa mohol tiež stať súčasťou britského impéria a to aj napriek tomu, že Briti nikdy nevyslovili túžbu, tento ostrov vlastniť. Posádka sa tam však aj tak vydala. Expedíciu organizoval známy arktický bádateľ Vilhjalmur Stefansson. Misiu síce financoval, ale sám sa jej zúčastniť nechcel. Zohnal však štvoricu prieskumníkov, ktorí mali cestu podniknúť sami.

Ich skupinu mala posilniť aj žena, ktorá v prípade potreby vedela šiť kožušiny. Očakávalo sa od nej, že sa na misii naučí loviť a prežiť. To, že sa narodila na Aljaške, jej malo poskytnúť základ do expedície. Ada však vyrastala medzi misionármi, ktorí ju týmto zručnostiam nenaučili, ale za to sa vedela dohovoriť po anglicky, a tak teda s misiou súhlasila. Veľkou motiváciu pre ňu bola finančná odmena. Po tom, čo jej zomrel manžel a na päťročného syna ostala úplne sama, súrne potrebovala peniaze. Chlapec trpel tuberkulózou a jeho liečba a starostlivosť boli dosť nákladné. Sľúbených 50 dolárov na mesiac jej v tej dobe stačilo na to, aby syna dočasne umiestnila do sirotinca a mohla vyraziť na Sibír.

Neskúsená posádka

Posádka nepatrila medzi najskúsenejších prieskumníkov, ale Stefansson bol presvedčený, že s dostačujúcou výbavou to zvládnu. Vyrazili so zásobou na šesť mesiacov s tým, že na mieste bude určite dostatok príležitostí na ulovenie potravy. Loď ich mala vyzdvihnúť približne o rok. 9. septembra 1921 posádka vyrazila na cestu. Prvý rok na ostrove bol presne taký, ako Vilhjalmur Stefansson opisoval. Mali zásobu potravín, po zime sa prebudilo veľa živočíchov a živila sa iba lovom a rybami. Po roku čakali na príchod lode, tá však nechodila.

Článok pokračuje na ďalšej strane: