Najlepšia opatrovateľka v Rakúsku cestuje do práce 13 hodín: Z nášho platu som deťom nemohla dopriať vzdelanie

„Nie je to však preto, žeby si moja kolegyňa nerobila svoju prácu poriadne. To teda nie. Mňa si ale chcela uctiť po tom, čo si kolegyňa zlomila ruku a dlhé týždne maródovala na Slovensku. Ja som sa počas celého obdobia od Ingrid nepohla. Veľmi si vážim, že mi aj takto dala najavo, že som pre nich dôležitá. I keby som nevyhrala, veľa by to pre mňa znamenalo. Už len to, že si dala tú námahu a napísala o mne,“ teší sa pani Emília, ktorá spolu s ďalšími dvoma ženami získala ocenenie spomedzi 3100 nominácií.

„Dostala som diplom i finančnú odmenu. Ocenenie ma povzbudilo. Je to úžasný pocit, že som v živote niečo dokázala, že moje deti môžu byť na mňa hrdé a najmä, že ja obyčajná žena z malej dediny sa dokážem uplatniť aj za hranicami a pomôcť tak ľuďom, ktorí to potrebujú,“ teší sa.

Prekonáva samú seba

Pani Emília nedá na pacientku Ingrid dopustiť, hoci neraz kvôli nej v noci nespala. „Najťažšie bolo, keď ochorela na zápal pľúc. Týždne ležala v nemocnici bez zlepšenia zdravotného stavu. Báli sme sa, že umrie. Dokonca už s ňou bolo tak zle, nevedela dýchať, že kňaz jej prišiel daň posledné pomazanie. Nakoniec sa stal zázrak a už takmer štyri roky funguje bez väčších problémov. Keď ju vtedy prepustili z nemocnice, mala som strach, že ako sa ja dokážem o ňu doma postarať.

Dva mesiace nič nejedla, bola len na infúziách. Veľa som sa s ňou rozprávala. Dokola som jej opakovala, aby bola silná, ako je nám tu s ňou dobre. Mala som pocit, že na mňa len nepríčetne pozerá. Zrejme však všetko vnímala, lebo jedného dňa sa pozviechala a začala konzumovať mixovanú stravu. Pre mňa to bol dôvod na oslavu,“ vraví s úsmevom ocenená opatrovateľka, ktorá sa podľa vlastných slov za tie roky v Rakúsku poriadne zmenila. „Určite som získala viac sebavedomia, naučila som sa jazyk a vystúpila som zo svojej komfortnej zóny. Otvorene poviem, že som prekonala samu seba a som na seba pyšná.“