Od hókusu-pókusu k ozajstnej medicíne: Kochova správa o tuberkulóze obrátila vedecký svet hore nohami
Vedcom, ktorí sa prednášky zúčastnili, úplne zmenila život.
História ľudskej civilizácie je plná nákazlivých pohrôm, ktoré brali ľudské životy a neexistoval na ne liek, niekedy ani vysvetlenie. Tuberkulózu však s veľkým zveličením mnohí považujú za tú najromantickejšiu z nich. Veď práve ona bola pri tom, keď zo sveta odchádzali velikáni ako Moliére či Čechov. Svoje posledné skladby s ňou tvoril Chopin ale aj hlavnú hrdinku vo Verdiho opere La Traviata skolila práve tuberkulóza. Jej známky sa našli už v Indii pred 3300 rokmi a epidémia, ktorá sužovala Európu a Severnú Ameriku v 19. storočí mala byť príčinou úmrtia každého siedmeho človeka na svete.
Neverili, že je infekčná
Choroba sa vryla do každodenného života. Mnohí za jej príčinou videli dedičnosť – veď postihovala celé rodiny, až na lekára a mikrobiológa Roberta Kocha. Práve ten uvažoval o infekčnosti, už to len potreboval dokázať. Za svoj objav získal nielen Nobelovu cenu, ale aj označenie, že ide o najdôležitejší počin v dejinách medicíny, ktorej základ sa od „hlúpeho hókusu-pókusu“ posunul k ozajstnej vede.
Improvizované laboratórium
Robert Koch sa narodil ako tretie dieťa z 13 súrodencov v meste Clausthale, ktoré dnes patrí Nemecku. Bol bystré a veľmi zvedavé dieťa, už ako päťročný sa naučil čítať sám iba z novín, ktoré našiel v dome. Po skončení medicíny slúžil v niekoľkých nemocniciach, potom sa dobrovoľne prihlásil na front ako vojnový lekár a po jej skončení sa s manželkou usadil v dnešnom poľskom Wolsztyne. Drevenú ambulanciu rozdelil jedným závesom, za ktorým sa skrývalo improvizované laboratórium. Jeho pacienti boli hlavne farmári oviec. Mnohí z nich umierali na antrax, alebo Slezinovú sneť, rovnakú diagnózu, ktorá ničili ich stáda. Väčšina prípadov, ktoré liečil, mali na koži bolestivé vredy čierne ako uhoľ. Vznikli kontaktom s mikróbmi oviec, o ktoré sa starali, v najhorších prípadoch sa im dostali aj do pľúc. Čoskoro ich zaliala horúčka, krvácanie a rýchla smrť. Všímal si, že zdravé zviera v priebehu pár dní zomiera a jeho krv sa mení na čiernu. Spolu s ním ochorejú aj ďalšie zvieratá a aj ľudia z jeho okolia.
Vlastné metódy testovania
Koch skúmal kvapky čiernej krvi pod mikroskopom a všimol si zvláštne štruktúry, ktoré mali tvar ako zrnko ryže. Krv zdravých zvierat ich nemala. Išlo o baktérie Bacillus anthractis, ktoré už boli pozorované, ale vedecky im nebolo dokázané, že spôsobujú antrax. Na potvrdenie tejto hypotézy vytvoril vlastné metódy. Drevenú triesku namočil do krvi infikovaného zvieraťa, potom urobil malý rez na chvoste myši a triesku jej tam vložil. Ráno bola mŕtva.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
