Najstarší slovenský bábkoherec vymetá európske festivaly: Predal som pozemky a kúpil flašinet za cenu auta
Aby sa najstarší bábkoherec presadil v cudzine, naučil sa esperanto.
Len čo príde jar, oblieka sa do pracovného mundúru, nakladá do auta jednu zo svojich hracích skriniek a rozkladá sa v centre Košíc. Tomáš Plaszky flašinetom a svojím koncertom tak spríjemňuje deň hádam všetkým, ktorí idú okolo. A nielen Košičanom. Veď za tie roky čo sa do netradičného nástroja zamiloval, precestoval kus sveta.
Za pozemky kúpil hraciu skrinku
Kolískou flašinetov je Nemecko. A práve stretnutie s jedným Nemcom na Slovensku popísal Tomáš Plaszky ako osudné. „Stretol som ho v Novej Bani. Dal som sa s ním do reči, zaujímal som sa, ako to funguje. Kým som sa ale k svojmu prvému hudobnému nástroju dostal, chvíľu to trvalo. Nejde totiž vôbec o žiaden lacný špás. A navyše praví flašinetári vás uznávajú, len keď hráte na flašinete s drevenými valcami, kotúčmi, skladacími kartónmi alebo kovovými platňami. Na nich sú zapísané jednotlivé skladby. Jednoducho, nemali by ste mať moderné elektronické. Tie sú ale pohodlnejšie, lebo skladby máte nahraté na maličkej pamäťovej karte a nemusíte so sebou vláčiť kufre s valcami, aby ste mali pestrý repertoár skladieb,“ vysvetľuje rodený Banskobystričan, ktorý sa priženil do Košíc.
Keďže umelec si už od začiatku dal záležať na tom, aby malo jeho meno v branži cveng, prvý flašinet si zaobstaral elektronický, nakoľko bol cenovo dostupnejší. Keď predal zdedené pozemky, kúpil si klasickú koncertnú mašinu s registrami na dierované rolky. „Niekto by si možno kúpil auto, investoval by do nehnuteľnosti či obrazov, ja som si urobil radosť hracou skrinkou za 16 500 eur. Keď to niekomu hovorím, len neveriacky krúti hlavou. Aj manželka ma za to vyhrešila, ale ja som šťastný, že ho mám,“ usmieva sa.
Vyhrával päť hodín v kuse
I keď sa na prvý pohľad môže zdať, že točiť kľukou, aby sa vylúdila jedna skladba za druhou je hračka, divadelník tvrdí, že to nie je tak. „Musí to byť plynulé, aby pesničky nesekali a zároveň potrebujem dobrú kondičku na obe ruky. Pri dlhšom hraní ich musím striedať. Najdlhšie som krútil bez prestávky päť hodín. Pesničky sa neopakovali, lebo som mal hneď vedľa pripravené rolky so skladbami, ktoré som zároveň menil,“ hovorí majiteľ deviatich flašinetov, ktorý mimochodom býva v paneláku, kde ich má všetky uložené. „Ani vám nebudem hovoriť, ako to u nás vyzerá. Ako v hudobnom funduse,“ smeje sa.
Článok pokračuje na druhej strane:
