Kupujú stromy, aby zabránili ich vyrúbu. Ak chceš zachrániť všetko, nezachrániš nič, hovorí lesoochranárka Katka
Vlčia, Rysia, Salamandria. Strom vedľa Jarka Nohavicu za symbolickú „päťdesiatku“ či 9-dňový seminár v lese s igelitkou plnou jedla.
O tom, ako sa odrádzajú potenciálni zlodeji dreva v rezerváciách, prirodzených lesných procesoch, kukláčoch vs. štvorkolkároch na Minčole i nadšení pre prácu v lesoochranárskom sektore, rozpráva Katarína Ondrejová, členka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Kúpim si strom vedľa celebrity
Lesoochranárske združenie VLK vzniklo začiatkom 90. rokov, a následne sa skupine environmentálnych nadšencov podarilo vyhlásiť prvú súkromnú rezerváciu Vlčia na Čergove v roku 2004. Tvorí 24 hektárov lesnej rozlohy a ľudia ju poznajú najmä cez projekt Kúp si svoj strom. Akcia pokračuje a dnes má VLK na Čergove dokopy 128 hektárov. O tomto počine hovorí akási legenda na vlakovej stanici.
„Lesy, ktoré dnes tvoria rezerváciu Vlčia, vlastnil súkromný majiteľ. Podľa legendy si náš šéf v novinách prečítal inzerát o predaji lesa na výrub. Vtedy sa spoločne so skupinou podobne zmýšľajúcich rozhodli vytvoriť zónu bez rúbania a tento les zachrániť.
Pri projekte Kúp si svoj strom sa dnes starám o komunikáciu s ľuďmi, ktorí majú záujem zakúpiť si strom v lese za symbolickú cenu 50 eur. Konkrétny strom si môžu osobne vybrať v lese. Vznikol z toho populárny fenomén, keď sa fanúšikovia celebrít dozvedeli, že aj oni majú svoj strom niekde vo Vlčej.
Zrazu sa začali kupovať stromy vedľa Jarka Nohavicu alebo ako forma vtipu pre známych: nepríjemnému kolegovi sa kúpil starý pahýľ. Sú to obľúbené dary na Vianoce, narodeniny, meniny, svadby. Rozpredané sú prakticky všetky stromy v rezervácii, no prikupujeme aj okolité územia, takže sa jej výmera zvyšuje. Moja je napríklad osamotená breza na jednej lúke,“ hovorí Katarína.
Keď vidia naše meno, väčšinou od žiadosti upustia
Ako každé klasické občianske združenie aj Lesoochranárske združenie VLK so sídlom v Tulčíku neďaleko Prešova pracuje s verejnými zbierkami, členskými a jednorazovými príspevkami či 2 % z daní. V porovnaní s inými združeniami však nežiadajú o žiadne štátne dotácie a venujú sa rozmanitej činnosti zahŕňajúcej nielen predaj stromov v rezervácii, ale taktiež účasti na správnom konaní pri zásahoch na súkromných pozemkoch či trestným oznámeniam za jazdy v lese na štvorkolkách.
Na prácu občianskeho združenia by sa im zišlo pokojne ešte ďalších desať ľudí. Smutné je na tom to, že ak by všetko na Slovensku fungovalo rozumne s ohľadom na prírodu, tieto pracovné pozície, či už platené alebo dobrovoľné, by vôbec nemuseli existovať.
„Našu činnosť rozdeľujem na preventívnu a trestnú. Pri tej prvej sa snažíme včas zabrániť strieľaniu zveri či výrubu lesa. Po praktickej stránke to vyzerá tak, že ak sa súkromný majiteľ rozhodne vyrúbať borovice na svojom pozemku, potrebuje požiadať okresný úrad životného prostredia o povolenie. V tomto okamihu začne prebiehať tzv. povoľovací proces, pri ktorom je päť dní uverejnená správa o žiadosti na úradnej tabuli daného úradu. Ktokoľvek, kto má námietky, sa od tohto bodu môže zapojiť ako účastník správneho konania a vyjadriť svoje stanovisko o nesúhlase.
„Po dlhoročných skúsenostiach aktívneho zapájania sa do správnych konaní sa veľa žiadateľov stiahne, len keď uvidia naše meno medzi účastníkmi.“Katarína Ondrejová
Pri takýchto žiadostiach nasleduje obhliadka s odborníkom na stromy, kde, ak sme vstúpili do správneho konania, sme prizvaní aj my. Po obhliadke píšeme odborné stanoviská k danej veci. Keďže je týchto žiadostí obrovské kvantum, zapájame sa tam, kde je to pre nás priorita, a to najmä do zásahov v piatom stupni ochrany alebo keď ide o používanie pesticídov v chránených oblastiach.
Úrad po obhliadke a stanoviskách vydá rozhodnutie pre majiteľa pozemku. Ak s ním nesúhlasíme, môžeme prípad dať na súd. Po dlhoročných skúsenostiach aktívneho zapájania sa do správnych konaní sa veľa žiadateľov stiahne, len keď uvidia naše meno medzi účastníkmi. Už len samotným vstupom vieme zabrániť ďalším procesom. Je to pre nich varovný signál: ‚Sme tu a budeme na túto žiadosť dozerať. A patrične sa vyjadríme.‘“
Keď kukláči štvorkolkára na Minčole chytili
Článok pokračuje na ďalšej strane: