Tomáš zachytáva krásy, ktoré ľudské oči nevidia. Začínal za Košicami, teraz jeho fotky ocenila aj NASA

O prenosnom planetáriu, ktoré si deti na slovenských školách vychutnávajú každý deň počas školského roka, o zvečnení okamihu, atmosférických a optických javoch nočnej oblohy, najslávnejšej astronomickej fotogalérii NASA na svete, či o svietiacich oblakoch vo výške 85 kilometrov nad zemou - o tom všetkom sa Tomáš vyrozprával na lavičke Prezidentskej záhrady v Bratislave.

Ľudské oči v noci nevidia farby

Tomáš Slovinský pochádza z Košíc. Už ako dieťa sa zaujímal o vesmír a najväčšiu pasiu videl vo fotografii. Rodičia mu zvykli nechávať posledný záber na filme analógového fotoaparátu, aby ho využil na často krivé fotky. Neskôr spoznal takmer nekonečné možnosti digitálu svojho strýka, s ktorým chodievali do prírody. Pred približne ôsmimi rokmi si povedal, že prvýkrát vyskúša odfotiť nočnú oblohu. Jeho prvotiny mali v tomto bode s astronómiou ešte veľmi málo spoločného. Zistil pri tom, že astrofotografia dokáže zachytiť oveľa viac ako ľudské oči.

„Uvedomil som si, že nočná fotografia nie je len o zvečnení okamihu, ale aj o rozšírení videnia krásy, ktorú ľudské oči nedokážu zaznamenať. Sú limitované, v noci napríklad nevidíme farby. Naopak, fotoaparát si vieme nastaviť expozične podľa nášho želania. Začal som sa vzdelávať – aj sám, aj cez odborné fotografické workshopy u Petra Horálka v Česku. Keď som uznal, že fotky stoja za zverejnenie, začal som ich zdieľať online. A tak sa to začalo,“ opisuje Tomáš.

Nočná obloha, ktorá príde priamo do školy

Dnes sa venuje súborom činností, ktoré majú dočinenie s astrofotografiou a astronómiou. Zároveň študuje pomaturitné dvojročné štúdium v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove, vďaka ktorému sa môže venovať popularizačnej sfére astronómie. Píše články do vedeckých časopisov, organizuje fotografické workshopy a prednášky. Spolu s kolegyňou Viky Zemančíkovou prevádzkujú prenosné planetária pre školy prostredníctvom občianskeho združenia Astronómia pre všetkých.

„Keďže mám tri psy, ktoré boli pred hviezdami mojimi hlavnými objektmi na fotografovanie, na psom výcviku som sa zoznámil s kolegyňou Viky. Spolu sme si založili občianske združenie, v rámci ktorého dnes prevádzkujeme tri prenosné planetáriá. S nimi chodíme priamo za školami, a to každý deň počas školského roka. Pre predstavu – planetárium tvorí kupola s priemerom cez päť metrov, kde si žiaci môžu sadnúť alebo ľahnúť dovnútra.

Začínali sme v Košiciach a okolí – dnes máme troch lektorov, ktorí fungujú v Košiciach, Bratislave a Poprade. Niektoré školy nás chcú dokonca viac dní v roku – premietame témy z vesmíru, ale taktiež podmorský svet alebo program o ochrane životného prostredia,“ povedal astrofotograf.

„Svoje aktivity nevnímam ako prácu, preto im venujem každý deň v roku od rána do večera. Je to pre mňa zmysluplné naplnenie môjho času.“ Tomáš Slovinský

Nočné svietiace oblaky tvorené ľadom a prachom

Vraví, že sa našiel v popularizačnej sfére. Tomáš k nej pripojil cestovanie za astronomickými úkazmi do rôznych krajín sveta a písanie článkov o zjavoch na oblohe. Väčšinou píše o atmosférických, astronomických či optických javoch, ako sú polárna žiara, nočné svietiace oblaky, prirodzené žiarenie oblohy, zodiakálne svetlo, svetelné znečistenie. Jeho texty a fotografie uverejnil vedecko-technický magazín Quark či prestížny časopis Kozmos. Okrem iného usporadúva aj odborné workshopy.

Článok pokračuje na ďalšej strane: