Tomáš zachytáva krásy, ktoré ľudské oči nevidia. Začínal za Košicami, teraz jeho fotky ocenila aj NASA

„Vietor bol tak silný, že som proti nemu len poťažky kráčal a premýšľal, kam vôbec umiestniť techniku. A tiež vám to úplne nemyslí – niečo zabudnete stlačiť, zapnúť, neuveriteľne fúka, prídete o zábery. Zabudol som sa teda šesť hodín napiť a bol som iba dehydrovaný. V nižších výškach nosievam pérové snehuliacke nohavice, pérovú hrubú bundu a pérové palčiaky, hoci sa v nich ťažko pracuje.

Na expedíciu na Havaj a do Arizony som sa dostal ako náhradník cez americkú organizáciu NOIRLab, ktorá tam prevádzkuje teleskopy a observatóriá. Raz za niekoľko rokov si podobné vedecké organizácie potrebujú vytvoriť kvalitný obsah. Na takéto miesta sa bežný fotograf nedokáže dostať, takže som bol veľmi rád. Havaj pritom nebol vôbec o kokosoch a kvetovaných košeliach, ako si moji kamoši mysleli. Poslal som im selfie v dvoch páperových bundách s palčiakmi na rukách,“ vysvetľuje.

Nie sme neomylní a učím sa aj na chybách

Astrofotograf priznáva, že veľakrát sa niečo pokazí bez ohľadu na to, koľko má kto skúseností. Dôjde batéria, pokazí sa montáž. Mnoho vecí sa na mieste fotenia nedá odkontrolovať a fotograf príde na to, že stratil cenné zábery, až doma pri monitore. Napriek tomu si váži práve tieto momenty, keď sa dokáže poučiť z vlastných chýb a cibriť si maximálnu sústredenosť počas fotenia.

„Niekedy používam montáž, ktorá sleduje rotáciu zeme, zdanlivý pohyb hviezd na oblohe, ktorá sa nastavuje presne na severný či južný pól. Stačí, že si do montáže trochu kopnem, pri posúvaní trochu drgnem a až na veľkej obrazovke monitora uvidím tento ‚prúser‘. Na poslednej expedícii sa mi to stalo pri jednej z päťdesiatich panorám. Drgol som si do montáže a prestavila sa mi expozícia. V noci s vypnutým displejom si to nevšimnete. Človek je potom sklamaný – snažím sa preto vždy dávať maximálny pozor, no občas ma vyrušuje zima a poveternostné podmienky. Tieto okolnosti sa však jednoducho dejú. Nie sme neomylní.

Rozdiel je aj v tom, že pri fotení širokouhlých panoramatických fotiek nočnej oblohy nevidím na displeji finálny záber ako pri bežných fotkách. Pri širokouhlých panorámach si musíte vedieť priestorovo predstaviť, ako bude výsledok vyzerať. A potom ho uvidíte až doma na obrazovke,“ vysvetľuje Tomáš.

A ako to bolo s tými NASA fotkami?

Tomáš Slovinský fotí nočnú oblohu, prednáša na workshopoch, pracuje s prenosnými planetáriami na školách, píše odborné články, alebo sa pri šesťhodinovom fotení zabudne napiť na štyritisícovkovej sopke. Okrem iného sa však až sedem jeho fotografií dostalo do rubriky s fotografiou dňa Astronomy Picture of the Day v najväčšej online astrofotografickej galérii – NASA Image of the Day – ktorú prevádzkujú dvaja pracovníci NASA, profesori astrofyziky, od roku 1995.

„Do tejto rubriky posielajú denne stovky fotografov z celého sveta svoje fotografie. Mne sa podarilo mať sedem uverejnených fotografií. Som z toho nadšený, pretože mnoho fotografií je z vesmírnych ďalekohľadov, observatórií. Tých krajinkárskych, aké robím ja, je pomenej. O poslednej z Čile som sa dozvedel na letisku, keď som odchádzal z expedície. Niečo nebolo v poriadku s mojou letenkou, a tak som ostal na letisku o deň navyše. Mať ale siedmu fotku v galérii NASA ma celkom potešilo,“ uzavrel.

„Fanúšikom nočnej oblohy odporúčam leto, ktoré je na pozorovanie hviezd ako stvorené. Choďte do Polonín za bezmesačnej noci a okolo novu. Vezmite si deku, piknik, vínečko. A 25. októbra 2022 nás čaká až 50 % zatmenie Slnka. A len dva dni pred ním uvidíme na oblohe krásny meteorický roj Orionidy.“Tomáš Slovinský