Kňazova žena Danka sa venuje ikonopisectvu a vyrába takéto nádherné kúsky: Ikony sa nekreslia, ale píšu

„Keď som s písaním začínala, materiály sa nedali zohnať len tak jednoducho. Dnes si plátkové zlato poľahky vyklikám na jednom bratislavskom e-shope a všetko mi príde domov v balíku. Navyše sa snažím pracovať iba s prírodnými materiálmi a nevyužívam syntetické produkty. Tak to bolo aj kedysi dávno.“

„Ozajstná ikona sa robí na masívnej drevenej doske. Mne sa páčia také o hrúbke aj tri centimetre. Niektorí ľudia ich robia iba na plátne, no pre mňa to nie je ono. Väčšinou ide o lipu alebo iné mäkké listnaté drevo, s ktorým sa lepšie manipuluje. Drevo však neustále pracuje, a preto mi manžel vkladá do vnútra rybinové spoje, natesno vsunuté do dreva, ktoré majú zaručiť, aby drevo neprasklo a celá ikona sa neznehodnotila.

Spredu nalepím plátno, ideálne bavlnené, niečo ako staré komunistické plienky. Keby drevo prasklo, plátno zabezpečí, aby sa maľba nezničila. Na plátno ukladám šeps – veľké množstvo kriedy. Keďže využívam len prírodné materiály, zohriaty zajačí glej, lepidlo, zmiešam s kriedou, ktorú natieram na dosky ako pastu. Spravidla vytváram sedem a viac vrstiev kriedy, podľa symbolického čísla sedem v Biblii, čo znamená plnosť. Keď uschne, dohladka ju vybrúsim hrubými a tenkými brúsnymi papiermi. Až potom začínam písať.“

23,75-karátové zlato a vaječné temperky

V minulosti sa ikony písali na vzorované, vyrezávané drevo. Danka vysvetľuje, že práve niekoľko vrstiev kriedy jej slúži na vyrezávanie vzorov. Na masívny, rybinovým spojom zabezpečený kus dreva, či už kruh, štvorec, alebo obdĺžník, vytvára podobenstvá podľa toho, ktoré sa jej páčia. Napríklad Zázračná ikona z Krásneho Brodu, ktorú mali aj na svadobnom oznámení alebo Matka ustavičnej pomoci uložená v Ríme. Danka má doma na milimeter presnú kópiu tej rímskej.

„Na kriedový šeps si nakreslím prvý nákres ceruzkou a potom sa pustím do rytín vzorov, svätožiar, línií. A potom prichádza zlatá stredná cesta – zlátenie s 23,75-karátovým zlatom. Najprv je viditeľná iba táto časť. Následne sa venujem maľbe vaječnou temperou, pri ktorej sa vaječný žĺtok a voda mieša s pigmentom z rastlín alebo minerálov.“

„Tieto materiály sú drahšie a neprichádzajú vo veľkých množstvách. No aj z histórie vidíme, že pôvodné prírodné materiály si svoju farbu zachovávajú aj po stáročia, čo sa nedá povedať o tých syntetických. Keď je ikona dokončená, zreje ešte približne mesiac – materiály sa spájajú, drevo pracuje, vetrá sa. Potom ju lakujem/fixujem so šelakom, prírodným lakom, ktorý využívajú aj stolári.

Pri celom procese tvorenia musí byť každý ikonopisec/ikonopiskyňa po spovedi. A súčasťou písania by mala byť modlitba. Modlím sa teda alebo mám zapnuté spevy, trebárs z užhorodských kláštorov Užhorodského seminára. Keď ikonu dokončím, je to neopísateľný pocit, pretože počas jednotlivých častí tvorby sa to vôbec nezdá pekné. Mám taký zvyk, že každú hotovú ikonu pobozkám. Je to pre mňa prejav úcty. Až bozkom je pre mňa dokončená.“

„Málokto vie, ale popri zlate sa najčastejšie využíva modrá a červená farba. Kým modrá symbolizuje človečenstvo, pozemskosť, ľudskosť; červená značí božský element. “ Danka Kirešová

V Topoli sa vie zastaviť každý, kto sa chce nadýchať dreveného vzduchu v gréckokatolíckom chráme z roku 1700 a prezrieť si stáročné ikony, ktoré si zachovávajú svoj pôvab a farby dodnes. Najlepšie je to na súkromnej prehliadke o desiatej večer so sviečkami, pod čarom nočnej oblohy, keď všetko stíchne. A nadšenci si môžu prezrieť Dankinu dielňu priamo u nej doma, aj s odborným výkladom.