Deti si dnes myslia, že chlieb pochádza zo supermarketu, vravia Lechanovci, ktorí budujú remeselnícke centrum 

Znalosť tradičných remesiel pomaly zaniká a naše deti si myslia, že chlieb pochádza z Lidlu či z Tesca. Niekdajší skladník, stavbár a automechanik sa dnes môže tešiť budovaniu jedinečného remeselníckeho centra v Topoli uprostred Polonín. Ako u jediných na Slovensku ich občianske združenie Košiar ponúka ukážku výroby chleba od zasiatia, mlátenia cepmi, odplevňovania v historickej vejačke, či mletia múky na žarnove až po upečenie chleba v Jarom ručne postavenej hlinenej peci. A navyše sa im za domom pasú okrem iných aj pôvodné valašky-ovečky – rohy majú samičky, aj samček.

Ako som si do obývačky v Snine hrnčiarsky kruh doniesol

Východniar ako repa – s Jarom Lechanom sa rozpráva na rovinu. A vždy pravdivo. Pri rozhovore spomína na svoje odhodlané začiatky venovať sa obnove a zachovaniu tradičných remesiel a kultúrneho dedičstva v dedine i regiónu, odkiaľ pochádza. Aj keď rodinu Lechanovcov dnes ľahko identifikujete za rozprávkovým plotom s hrnčekmi na kolíkoch, ešte pred pandémiou prevažnú časť života trávili v byte v Snine.

Jaro však počas pandémie ostal s deťmi doma v Topoli, pretože ako mnohí iní rodičia, ani oni ich nemali komu dať do opatery. Avšak už pred pandémiou sa spolu s manželkou v roku 2019 začali zúčastňovať, ale aj organizovať viac tradičných aktivit pre rozvoj regiónu v Poloninách. Jednou z prvých aktivit bol výpal keramiky v hlinenej peci v Topoli, ktorú zorganizovali.

„Niekto by plakal, že nemá robotu, ale ja som sa cítil inakšie. Konečne som sa mohol naplno venovať tomu, čo som už tak dlho chcel rozbehnúť. Venujeme sa tradičným remeslám, tradičnej kultúre a spôsobu, ako ich zachovať pre súčasné i budúce generácie. V rámci exkurzií pre rôzne skupiny ľudí som najmä v školských kolektívoch hľadal odpoveď na otázku, odkiaľ pochádza chlieb. Deti mi nadšene odpovedali mená známych hypermarketových sietí. Až ma pot oblial, učiteľky sa hanbili. Iba jeden chlapec z dediny vedel opísať presný spôsob sejby, žatvy, spracovania zrna. Nechal som jeho otca pozdravovať.“

Aká je skutočná cena remeselnej práce?

Na jednom z prvých podujatí s výpalom dvojica zistila, že i keď ľudia remeslo poznajú dobre, a každý mal doma aspoň jeden džbán, nikto keramiku nevedel vyrobiť. Lechanovci chceli v dedinčanoch znova prebudiť túžbu spoznať a ovládať niečo, čo ich spája odnepamäti. Aby si spomenuli na svojich predkov a nenechali ich niekdajšie znalosti remesiel upadnúť do úplného zabudnutia. Jaro tvrdí, že rusínsky, ale i slovenský folklór sa u nás najčastejšie predstavuje vo forme spevu a tanca, na remeslá sa zabúda. A tak sa s manželkou a dvomi deťmi rozhodli intenzívnejšie venovať práve tradičným remeslám a postavili ďalšiu pec už nielen na vypaľovanie hliny, ale aj na chleba.

„Robil som už kade-tade, na stavbách, v sklade. Ešte v Snine som si do bytu v zime dotiahol hrnčiarsky kruh a učil sa doma pri telke. Mojím cieľom nebolo keramiku predávať, ale naučiť ľudí, ako si ju vyrobiť sami. Alebo si jej cenu aspoň vážiť. Mnohokrát som počul, že desať eur je za šálku priveľa – veď v obchode si za takú cenu kúpia štyri. Ponúkol som im teda, aby si ju prišli na moje náklady do dielne sami vymodelovať, naglazovať a vypáliť. A veruže potom boli takí, ktorí potom pochopili a aj vytiahli päťdesiatku za misu.“

Slamené strechy a chlieb na starodávny spôsob

Okrem keramiky a pečeného chleba sa celá rodina špecializuje aj na pestovanie ojedinelej odrody raže zvanej kribica. Ide o pôvodnú plodinu, obilninu, krmovinu a stavebný materiál v jednom, ktorá vyrastá do vyše dvoch metrov. Je to ten najvhodnejší materiál na slamené strechy. Slama sa v minulosti zvykla používať aj na ošatky, košíky či zásobníky na obilie. Pridaná kribica (raž) tiež spôsobuje neskoršie kornatenie chleba – preto ho v minulosti na dedinách piekli napríklad iba raz do týždňa. Ale aj preto, že nie každý mal doma vlastnú pec a pieklo sa, takpovediac, koletívne alebo obecne.