Obávaná choroba jedných zabila, druhých obišla. To, ako sa šíria epidémie, sme sa dozvedeli vďaka náhode
Práca doktora Petra Panuma zmenila spôsob medicínskeho myslenia.
Ľudstvo spočiatku o existencii baktérií či mikroorganizmov ani len netušilo. Pri niektorých chorobách sme však vedeli, aký dôležitý je odstup a karanténa, nebolo však presne jasné, prečo je to tak. Jednou z obávaných chorôb boli mimoriadne nákazlivé osýpky, ktoré sa dodnes nepodarilo vykynožiť. Nevedeli sme o nich veľa až do prvej polovice 19. storočia. Všetko zmenil neplánovaný experiment na odľahlých Faerských ostrovoch.
Izolované ostrovy
Faerské ostrovy sú súostrovie medzi Nórskom a Islandom, ktoré patrí pod správu dánskej vlády. Dnes sú však známe aj ako epidemiologické pútnické miesto vďaka svojim podmienkam a výskumu, ktorý tam v roku 1846 uskutočnil Peter Ludvig Panum na žiadosť dánskej vlády.
Panum sa roky zaujímal o šírenie osýpok, ktoré boli v tej dobe veľmi smrteľným ochorením. Situácia na Faerských ostrovoch sa vtedy rýchlo vymkla spod kontroly. Ostrovy, na ktorých 55 rokov nezaznamenali jediné úmrtie na osýpky, sa zrazu zmenili na infekčnú pohromu. Nebezpečnou chorobou sa zo 7782 obyvateľov nakazilo až 6-tisíc.
Panum rozumel symptómom osýpok aj všetkým komplikáciám, ktoré spôsobovali. Na druhej strane však existovalo mnoho protikladných teórií o tom, ako sa choroba šíri, kto ju šíri a aká je jej infekčnosť. Populácia Faerských ostrovov bola v podstate odrezaná od zvyšku sveta. Jednotlivé dediny a teda samostatné ohniská boli od seba oddelené údoliami a morom, preto sa každé jedno z nich dalo skúmať samostatne.
Čo tam doktor Peter Panum nakoniec zistil?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
