Učiteľka zo Stropkova oklamala Mengeleho a na doske v továrni porodila. Jej Hanka prežila len zázrakom
Priska zachránila seba a dcéru vďaka posledným slovám svojho manžela.
„Čo potrebuješ?“ opýtala sa tehotnej Prisky nečakane jedna esesáčka, ktorá jej chcela pomôcť. Priska mala z dôvodu nosenia drevákov a ukrutnej zime opuchnuté nohy, z ktorých vytekal hnis. Nechcela nič iné len misku s horúcou vodou a z nevysvetliteľných dôvodov ju aj dostala. Dozorcovia ju nemohli poslať späť do Osvienčimu, pretože ten už oslobodila Červená armáda. Nechceli ju ani zastreliť. Priska vďaka tomu 12. apríla 1945 priviedla na drevenej špinavej doske vo fabrike malú Hanku.
Čiapka a košieľka z handry
„Priska v čase pôrodu nevážila viac ako 32 kilogramov. Hanka mala pri narodení 1500 gramov. Matka bola vyhladovaná na smrť, žila iba na tekutej diéte. Pred pôrodom pracovala sedem dní v týždni a 12 hodín denne s ťažkým náradím,“ povedala Wendy Holdenová, ktorá jej osud zachytila v knihe Odsúdení prežiť.
Esesáci sa pri jej pôrode stavili, že ak porodí chlapca, vojna bude pokračovať ďalej, ale ak porodí dievča, vojna skončí. „Je to dievča! Vojna sa čoskoro skončí,“ hulákali Nemci nad Hankou, ktorá bola príliš slabá na to, aby plakala. Na svet sa pozerala veľkými modrými očami, ktoré zdedila po otcovi.
„Bolo to najkrajšie dieťa, aké som kedy videla. Prežili sme toho toľko, a predsa sme boli tam, živé,“ spomínala Priska na narodenie milovanej dcéry, ktorú udržala pri živote len vďaka spoluväzňom. Nosili jej marmeládu, ktorú miešali s vodou, aby malo bábätko aspoň trochu energie. Z bavlnenej handry s vyrazeným názvom tábora „KZ Frieberg“ vyrobili pre Hanku čiapku a košieľku, ktorú má dodnes.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/kzgedenkstaettemauthausen/photos/a.825321574274894/902872416519809/?type=3
Posledná cesta smrti
Len niekoľko hodín po pôrode čakala Prisku a Hanku tá najväčšia skúška. Aby esesáci unikli pred oslobodzujúcou armádou, museli s väzňami utiecť preč. „Povedala som si, že všetko je v rukách Božích. Vedel, kde som rodila, a preto mi pomohol,“ spomínala Priska, ktorú čakala vo vlaku cesta smrti.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
